FOTO - PAVOL FUNTÁL
Štát sa zaviazal, že k 1. júlu 2002 oddĺží všetky školy a školské zariadenia, ktoré majú prejsť do kompetencie obcí a VÚC. Niektoré z nich sa nového „majetku“ boja. S Ing. JÁNOM MASARYKOM, riaditeľom Odboru rozpočtovania a financovnia kapitol krajských úradov ministerstva financií sa zhovárame o problémoch tohto prechodu.
Bude oddlženie škôl kompletné?
„Vláda schválila oddlženie škôl za rok 2001 vo výške 510 miliónov korún. Toto však ešte nie je kompletné oddlženie. K 30. aprílu evidujeme 807 miliónov korún dlžôb, takže dlh je ešte asi 300 miliónov korún. Ale na základe informácie, že podniky Slovenského plynárenského priemyslu účtujú pre školské zariadenia cenu plynu ako pre výrobu, inicioval náš minister stretnutie s ministrom hospodárstva. Dohodli sa, že SPP bude s okamžitou účinnosťou voči školám uplatňovať nezvýšenú cenu za plyn. Ak sa platby za plyn prepočítajú, je možné, že sa dlhy vynulujú.“
Ako je možné, že ceny boli účtované takto?
„Išlo o legislatívne vákuum a SPP túto skutočnosť využilo.“
Pri zostavovaní rozpočtu na školstvo platilo, že školy dostali menej, ako potrebovali. Aj preto sa starostovia a predsedovia samospráv boja, že sa hneď zadlžia.
„Dnes sa už financujú školy na základe výkonových parametrov, podľa ktorých sa prepočítava a rozdeľuje celkový balík peňazí určených pre školstvo. Je to dobrý systém, len mal byť zavedený oveľa skôr.“
Stihnete dôkladne pripraviť prerozdelenie financií? Nemusia sa obce obávať, že sa urobia chyby?
„Na obce má prejsť 50 percent z rozpočtu na školstvo (lebo ich dostanú v polovici kalendárneho roka, pozn. red.) Tieto financie sme museli rozdeliť pre školy a školské zariadenia, ktorých je asi 7000 a potom rozpísať na 2200 obcí, ktoré majú školu. Pretože ide o obrovské množstvo podkladov a všetko sa to robí v extrémne krátkom termíne, všetky údaje sa viackrát kontrolujú.
My sme s tým však počítali už v októbri minulého roku, preto sme požiadali krajské úrady, aby vládny návrh zákona o štátnom rozpočte rozpísali na školy a školské zariadenia. Keď dostali schválený rozpočet už iba skontrolovali, či nenastali neodôvodnené rozdiely. Situáciu skomplikoval aj odchod mnohých pracovníkov finančných odborov krajských úradov na VÚC. Ale i keď niektoré školy nedodali kompletné podklady, my máme presné registre, takže hneď vidíme, že nejaký údaj chýba. Podľa môjho názoru sa teda nemôže stať, žeby nejaká škola nebola finačne zabezpečená. Peniaze sú už poukazované na obce a VÚC.“
Mnohé školy sú v zlom stave a obce ich nechcú prijať, ako sa to bude riešiť?
„Podľa nášho názoru požiadavky na kapitálové výdavky prevyšujú možnosti Slovenskej republiky. Viackrát sme upozorňovali ministerstvo školstva, že je nesúlad medzi počtom detí a počtom škôl. Žiaľ, racionalizácie, ktoré mali byť oveľa širšie, sa nepodarilo dotiahnuť. Proti každému návrhu na zrušenie školy bolo vždy priveľa námietok. Ale keď máte školu pre sto detí, v ktorej je ich iba päťdesiat, kúriť musíte rovnako, len financií dostanete menej. Starostovia obcí sa budú musieť rozhodnúť, či takéto školy zrušia. Primátori sa v rade ZMOS-u vyjadrovali, že už majú predstavu, čo urobia so školami, ktoré dostanú. Predpokladám, že na opravách škôlských budov sa budú podieľať aj rozpočty obcí.“
Budú sa školy rušiť napríklad preto, že sídlia v lukratívnych budovách?
„Nehnuteľný majetok prejde na obce a VÚC. Obce budú využívať svoje kompetencie, ale nepredpokladáme takéto postupy. Zákon yo majetku obcí a VÚC ukladajú totiž samosprávam povinnosť zachovať účelové určenie majetku, ktorý nadobudli pre účelyy v oblasti vzdelávania. Problémy sú však inde. Po desiatich rokoch sa vracajú školy do obcí a za ten čas sa takmer nič nevyriešilo. Často sú nedotiahnuté reštitúcie, vysporiadanie pozemkov, nezlepšila sa vybavenosť škôl. I keď sa každoročne na školy vyčleňovali prostriedky, potreby škôl sú oveľa vyššie.“
MONA GÁLIKOVÁ
