Oproti zápasníkom to bol primitívny búchač, ktorý sa vyžíval v brutalite svojej náhle nadobudnutej moci. Sipos s Vidom sa totiž museli načas stiahnuť do ústrania pred vyšetrovaním polície a Pápay tak dostal voľnú ruku. Dokonale to využil.
Do svojej údernej skupiny narekrutoval skutočnú kriminálnu spodinu. A s ňou do troch mesiacov zamietli stopy tak dôkladne, že s výnimkou jedného sa dodnes tí falošní fakturanti z Dunajskej Stredy a okolia nenašli. Ani ich telá.
Po troch mesiacoch sa teda mohol ísť Sipos naivne opýtať na políciu, či ho náhodou nehľadajú. A so zadosťučinením si vypočul, že bez svedectva bielych koní sú všetky podozrenia voči nemu, ale aj Vidovi, len podozreniami a trestné konanie bolo zastavené.
Jediný so slovenčinou
V podsvetí sa toho za tri mesiace môže zvrtnúť veľmi veľa. Pápayove metódy mnohých umlčali, viacerých zastrašili, ale iných, naopak, nadchli. Dokonca aj niektorí zápasníci začínali uznávať jeho autoritu viac ako Siposovu.
K tomu sa pridal jeden pozoruhodný aspekt maďarsko-slovenských vzťahov. Vtedajší capo di tutti capi Slovenska Miroslav Sýkora potreboval kontakt na podsvetie juhu krajiny a zákonite našiel Pápaya. On jediný z bandy totiž vedel po slovensky a tak sa Pápay stal spojkou s prvým veľkým šéfom novodobého slovenského podsvetia Miroslavom Sýkorom.
Kedykoľvek potrebovali „sýkorky“ niečo zariadiť na juhu, obracali sa už výhradne na Pápaya a jeho brata. Sipos bol odstrčený bokom a aj zakladatelia gangu si začínali zvykať, že nepreberajú príkazy od pôvodného bossa, ale od Papa Joea.
Takéto dvojvládie nemohlo dlho vydržať a obaja kohúti sa čoskoro dostali do sporov. Agresívnejší bol Papa Joe a Sipos s hŕstkou jeho verných sa ocitli v defenzíve. Paralelne s tým zaviedol Pápay na svojom teritóriu nevídaný teror a pozoruhodne si porozumel aj s Černákom, možno i preto, že obaja prišli o bratov pri tragických autonehodách.
Pápay s celkom ľahkým srdcom prepustil lukratívne kšefty s LVO špekulantom na strednom Slovensku, a tak poskytol viac príležitostí na ľahký zisk aj černákovcom. Pápay nikdy nemal vysoké ekonomické ambície. Stačilo mu, že je na rozdiel od Siposa posvätený Sýkorom aj Černákom.
Finančné straty plátal jedinou cestou, akú poznal – výpalníctvom. A dotiahol to na úplné absurdum. Uvalil na mesto absolútnu zločineckú daň. Jemu bolo treba odovzdať daň zo všetkého – za stavbu domu, za kúpu auta, poplatky museli platiť aj tí, ktorí vyhrali v kartách, ak hrali v pohostinstvách alebo na iných verejných miestach. Ale neskôr už aj v súkromí. Papa Joe vedel o všetkom.
Poníženie Siposa a Vidu už bolo očividné. Pre väčšiu názornosť toho prvého, bývalého veľkého šéfa, pápayovci zmlátili v jeho vlastnom podniku.
Nezdalo sa, že by sa zmohol na odvetu, ale začiatkom februára do mesta dorazila šokujúca správa – boss všetkých bossov Miroslav Sýkora je mŕtvy. Zakladatelia zápasníckeho gangu zdvihli hlavy, konečne šanca.
Aj z radov s nimi spriahnutých privatizérov a podnikateľov sa čoraz častejšie ozývali hlasy po zmene, návrate k starým dobrým časom zápasníckej verzie zločinu. Pápay musí skončiť.
Vojna bez milosti
Siposovci mali jedno eso v rukáve. Pokladník celého gangu Tibor Kovács, prezývaný Keco, ešte stále počúval na slovo Siposa. Na jeho a Vidov pokyn zatajil príjmy z obchodu s alkoholom, ktorý realizovali siposovci. Ale Pápay sa o tom dozvedel a rozhodol o poprave pokladníka na výstrahu.
Nebolo to ľahké, lebo Kecov byt na Dunajskej ulici v Dunajskej Strede bol zabezpečený mrežami a pancierovými dverami. Do bytu mohli vstúpiť len určené osoby, a to len v sprievode Siposových ľudí, ktorí zabezpečovali ochranu.
Stále oprávnenie mali piati členovia gangu. Jedným z nich bol Rudolf Hodosi, prezývaný Kišcine. A to bol najbližší Pápayov muž, spolu sedeli v base. Na jeho príkaz zavolal Kišcine pokladníkovi, že ide k nemu, aby mu otvoril. Keco to podľa pravidiel hlásil Siposovmu pobočníkovi Sátorovi a ten mu povedal, aby neotváral, že hneď príde.
Keco napriek tomu na Kišcineho naliehanie otvoril, a to sa mu stalo osudným. Spoza dverí vystúpil nečakane jeden z bandy, Michal Csémi, a za prítomnosti Kecovej frajerky ho samopalom rozstrieľal. Polícia vtedy nič nevyšetrila, vrah bol neznámy.
Csémi sa však pre istotu stratil z mesta, aby sa čoskoro pod prezývkou Mišo Maďar stal jedným z Černákových vojakov. Dokonca obľúbeným, pretože zabíjal s chuťou a s ešte väčšou chuťou sa tým aj chválil. Ako jeho vzor.
Tým sa to neskončilo. Pápay bol odhodlaný zvyšok odporcov vyhladiť. V sérii útokov Vida len vďaka upozorneniu začínajúceho člena gangu unikol bombovému atentátu. Sipos mal po príučke, kto je tu šéfom, obe ruky v sadre a dvaja jeho najbližší, Szerencsés a Szamaránszky, boli vylákaní na stretnutie s veliteľom najsurovejšieho Pápyovho komanda Vojtechom Écsim, a vyviazli prvý s prestreleným bruchom a druhý s prestreleným plecom.
A Sátor pred strelcom, ktorý na neho striehol pred domom, ušiel len náhodou. Po tom všetkom ostalo Siposovi už len päť najvernejších. Museli uznať porážku. Útočisko našli v Trenčíne v bare Celentáno. Ani tam neboli celkom v bezpečí, a tak sa stiahli do azylu v Maďarsku, kde mal Vida svoje kontakty.
Odtiaľ plánovali protiútok. Keďže by na to sami nestačili, Sipos hľadal silnejšieho spojenca. V núdzi oslovil toho istého Miša Csémiho, ktorý zabil pokladníka Keca a robil teraz pre Černáka. Sipos nevedel, že skutočným strelcom bol on, vedel len o Kišcinem.
Mišo bol Siposovým zápasníckym učňom, predstieral ľútosť nad zavraždením Keca a sľúbil, že na oplátku vybaví u Černáka pomoc pri likvidácii Pápaya. Ostatní zo skupiny zápasníckych utečencov Siposa varovali, ale ten poznal Csémiho odmalička a veril mu. Tak dostal zakrátko echo, že stretnutie u Černáka je dohodnuté.
Dostať sa do Banskej Bystrice však nebolo ľahké. Južné hranice mal Pápay pod kontrolou a vydal pokyn okamžite hlásiť všetky pohyby utečencov. Milan Sipos sprevádzaný len Emilom Potaschom, si vybral prechod v Šiatorskej Bukovinke. Tam odstavili jedno auto a druhým pokračovali do banskobystrického hotela Lux, kde sa stretli s Csémim. Do príchodu Černákových ľudí si stihli dať kapustnicu. Potom si po nich prišli mlčanliví chlapíci a odvtedy ich už nikto nevidel.
Černákovci spolu s Csémim sa po chvíli vrátili do hotela a na oslavu dobre vykonanej práce si dali šampanské. Až v roku 2005 boli pri Banskej Bystrici vykopané dve telá a identifikované ako pozostatky Milana Siposa a Emila Potascha.
Z vraždy bol po rokoch obvinený Černák. Podľa obžaloby ich zabil priamo vo svojej kancelárii za prítomnosti Pápaya. Ten na mieste zaplatil pokutu päť miliónov korún za ťažkosti, ktoré mal Černák s urovnávaním tohto sporu.
A ako bonus získal Černák odteraz kontrolu nad juhom Slovenska s výnimkou východného cípu s centrom v Kráľovskom Chlmci. Na ten zaútočil už o dva mesiace.
Text je úryvkom z kníh Boss všetkých bossov a Mikuláš Černák.
Autor: Gustáv Murín
