Na Milana Holáňa, alias Gorilu, sa dovtedy na verejnosti strieľalo až šesťkrát. Zakaždým sa mu podarilo uniknúť, raz dokonca šťastnou náhodou – keď naňho strieľal profesionál ostreľovačskou puškou značky Remington.
Remingtonka mala podľa znalca kvalitný puškohľad Meopta, bežne sa z takej zbrane strieľa s vysokou presnosťou na vzdialenosť sto metrov, dobrý strelec s ňou dokáže trafiť cieľ aj z väčšej vzdialenosti.
Strelec mieril zo strechy protiľahlého obytného domu na Gorilu, ktorý sedel na terase v OK pube v Kysuckom Novom Meste. Holáňa vtedy zachránilo, že sa práve načiahol po pohár džúsu a vo chvíli výstrelu zaklonil hlavu. Tento malý pohyb posunul ranu smerom od srdca hladkým priestrelom do ramena.
Po rokoch sa ukázalo, že najvyšší záujem na likvidácii Gorilu (o jeho výčinoch píšem podrobne v knihe Mafia na Slovensku) mal František Salinger alias Malý Fero. Dnes má na krku obvinenia zo šiestich vrážd, piatich pokusov o vraždu a piatich prípadov ekonomickej trestnej činnosti.
V prípade Gorilu sa zjavne ešte len zaúčal do svojho krvavého remesla. Gorilu sa nebol schopný zbaviť ani na tretí pokus.
Na pravé poludnie
Ako aj v iných prípadoch, na takúto prácu bolo najspoľahlivejšie Černákovo komando. A tak si 25. novembra 1997 po Gorilu prišla zubatá naisto. Čakal na ňu spolu so svojím ochrankárom Stanislavom Vnukom pri kávičke v povestnom hoteli Astória, kam často chodieval.
Ani tentoraz to nebola náhoda, musel ho tam pozvať niekto známy a dôveryhodný – tí privolávajú k mafiánskym šéfom popravnú čatu najčastejšie. Poznal aj svojich vrahov. Tí vstúpili takmer ako v kovbojke „na pravé poludnie“ a okamžite začali paľbu.
Napadnutí sa zrútili pod spŕškou striel. V Gorilovom tele ich narátali desať a hneď prvá do hlavy bola smrteľná. Osem guliek mu prevŕtalo telo, dve zostali v rane. Ochrankár dokonal pri jeho nohách. Ešte pár týždňov predtým slúžil ako vojak z povolania u žilinských výsadkárov. Ani špeciálny výcvik mu však proti náhlemu prepadu nepomohol.
Po streľbe prešli obaja strelci chladnokrvne celou kaviarňou, kde sa na zemi krčilo deväť hostí a obsluha, a vybehli zadným, služobným vchodom takmer do náruče hliadky mestskej polície. Tých zalarmovalo päť guliek, ktoré vyleteli oknom z kaviarne až na ulicu. Ale ich chabý pokus o zásah odstrašili pištoľníci ďalšou streľbou zo samopalu Tokarev do vzduchu.
Rýchlo prebehli blízkym parkom k hotelu Slovan, kde naskočili do Volkswagenu Golf zelenej metalízy nemeckej ŠPZ HTV 221. Po niekoľkých uliciach prestúpili do bordovočervenej dodávky so značkou TVT 91-92 a zmizli.
Viac ako dva a pol roka trvalo vyšetrovateľom, kým identifikovali prvého strelca. Nebol ním nik iný ako Lojzo alias Čistič. A ten podľa všetkých zverejnených indícií počúval príkazy najmä a predovšetkým bossa všetkých bossov Mikuláša Černáka.
Čistič vracia údery
Čistič bol vzorný strelec. Plnil príkazy bez zbytočných otázok. Aj preto dostával tie najťažšie zákazky. A aj preto bol prvý, na koho sa zosypali protiúdery napadnutých.
Mafiáni v čomsi pripomínajú komunistickú stranu. Aj komunisti sa bez ľútosti likvidovali navzájom. Preto by nás nemalo prekvapiť, že Čistič dostal za úlohu „napomenúť“ práve Milana Reichela, bossa popradského podsvetia a majiteľa podivuhodne sprivatizovaného hotela Gerlach.
Reichel bol pôvodne s Černákom jedna ruka, ale neskôr sa ho začal báť, lebo Černákova agresivita začala byť nevypočítateľná. Z auta idúceho popred Reichelov dom spustili neznámi útočníci paľbu so samopalov. Ale Slovensko je malé, odveta rýchla. Vzápätí bola rozstrieľaná fasáda rodinného domu Čističa.
Aj po prvej streľbe na Holuba prišla rýchla, brutálna odpoveď. Svoji svojich poznajú. Nasledujúcu noc našla polícia v prešovskom okrese vyhorené Audi 80. Patrilo Čističovi, ale to nebolo všetko.
Roman Garčala na súde s boržovcami v roku 2009 vypovedal, že v ten deň mu volal Lojzo Kromka. Požiadal ho, aby kontaktoval jeho bratov, a varoval ich, nech nevychádzajú z domu, lebo „Cigán ide do Spišskej“. Myslel tým Holuba, ktorý bol rómskeho pôvodu. Ten naozaj prišiel spolu s ďalšími pred byt, kde Garčala býval. Zisťoval, či je niekto doma.
„Dedukoval som, že tento výlet Holuba nezostane len tak. Jána zrejme zabil preto, lebo chcel vedieť, kde je Lojzo,“ vypovedal neskôr pred policajtmi.
Napriek bratovmu varovaniu dokázal Peter Klešč zo Spišských Vlách, blízky komplic popradského bossa Milana Reichela, na Holubov pokyn vylákať 24. septembra 1997 Čističovho brata Jána Kromku na stretnutie s komandom pomsty. Okrem Holuba pri tom mali asistovať aj jeho pobočníci Fabo (Fabián) a Borža (Borženský). Prítomní mali byť aj Ladislav Badó a Holubov pološvagor Alexander Horváth alias Šani.
V garáži domu Róberta Holuba vo Vajkovciach Kromkovmu bratovi lepiacou páskou spútali ruky aj nohy a nezmyselne ho mučili, veď Ján Kromka o bratovej vražednej misii ani nemusel vedieť. Borža na súde tvrdil, že jeho zavolali len preto, aby umyl krv v garáži po bitke Kromku.
Podľa prokuratúry medzi Drienovskou Novou Vsou a Ličartovcami, okres Prešov, polomŕtveho Kromku v trávnatom poraste rituálne popravili – každý z nich mu strelil do hlavy krátkou zbraňou. Ako prvý strieľal Šani. Potom ho poliali benzínom a zapálili.
Duel sa začal. Z Čističa sa stal pomstiteľ smrti vlastného brata.
O týždeň, 2. októbra 1997, vtrhlo o pol tretej ráno komando smrti do bytu na Kustrovej ulici v Košiciach. Obeťou mal byť Holubov brat Jozef nazývaný Ďusi. Ešte pred štyrmi mesiacmi s Kromkom plece pri pleci strieľali na iných, teraz mal byť terčom on sám.
Tesne pred útokom z bytu vyšiel Borženský alias Borža. Neskôr vypovedal: „Dvakrát počas mojej prítomnosti tam prišiel Alexander Horváth a pýtal od Ďusa zbrane. Keď som odtiaľ večer okolo desiatej odchádzal, videl som pri bytovke stáť Šaniho a vtedy mne neznámeho muža. Až neskôr som zistil, že to bol Lojzo Kromka.“
Čističovi mali asistovať ešte traja. Černákov obľúbený šofér Slavomír Surový s Ladislavom Badóm striehli pri vchode do bytu, Karol Szatmáry zabúchal na dvere a zvolal: „Polícia!“ Hneď na to ich vykopol, do bytu vbehol Lojzo Kromka a začal strieľať.
Jozef Holub však stihol z bytu ujsť oknom, lebo dvere povolili až na druhý krát. A tak strelci našli len Petra Klešča alias Bonaseru. Ale aj on bol na zozname, pretože vylákal Čističovho brata na miesto popravy. Teraz skončil rozstrieľaný len v slipoch pri gauči, kde si mal pôvodne užívať rozkoše mladého života. Ako totiž dodal pri výpovedi Šani: „V byte okrem nich bola aj nejaká blondína Patrícia, ktorá sa polonahá schovávala v sprchovacom kúte.“
Vystrašený a bosý Jozef Holub dobehol do bytu brata Alexandra Horvátha, kde býval svedok spolu so svojimi rodičmi. Odtiaľ ho Alexander Horváth spolu s ďalšou osobou odviezli autom.
Podľa obžaloby z mája 2009 vražedné komando vyslal osobne Černák. „Mali zabiť Robovho brata, aby ten vedel, keď sa preberie z kómy v bratislavskej nemocnici, kde ležal po atentáte na neho, aké to je, keď mu niekto zabije nevinného brata,“ uviedol Alexander „Šani“ Horváth.
Znalec z odboru balistiky neskôr uviedol, že na Klešča strieľali z troch rôznych zbraní pravdepodobne dvaja strelci. Jeden z nich mohol držať zbrane v oboch rukách. To bol Čističov obľúbený spôsob streľby.
Text je úryvkom z kníh Boss všetkých bossov a Mikuláš Černák.
Autor: Gustáv Murín
