.
V pozadí sa hralo o čas. Černákovi sa totiž krátila zákonná väzba, a keby nebol do jej skončenia právoplatne odsúdený, mohol vyjsť na slobodu ako stále úradne nevinný človek.
Aj sudca Samuel pripustil, že proces bol pod časovým tlakom, čo ovplyvnilo najmä dokazovanie v prípade vraždy Szymaneka. Obhajcovia najskôr proces naťahovali z dôvodov ochorenia, a keď to už nešlo, uplatnili taktiku zmeny advokáta.
Napríklad Daniel Maukš údajne z dôvodu nelepšiaceho sa zdravotného stavu opustil Černáka a obhajoby sa ujal František Habušovský z Rožňavy. JUDr. Bicko odstúpil, lebo sa zranil pri páde v budove Najvyššieho súdu (!).
JUDr. Ján Gereg a Mgr. Daniel Maukš v novembri 1999 zverejnili, že sa im údajne telefonicky vyhrážal po poľsky hovoriaci muž. Kým JUDr. Gereg telefón položil, Mgr. Maukš si údajne našiel odkaz na odkazovači svojho mobilného telefónu.
„Ráno som si prehrával odkazovač. O 0.40 hod. pánsky hlas v poľštine povedal, že keď budeme pomáhať Černákovi, skončíme ako Poliak v hore (teda zavraždený G. Szymanek). Že tu ide o veľké peniaze a okrem toho tu majú aj svojho detektíva,“ konštatoval Maukš. Dodal, že je rozhodnutý požiadať nejakú bezpečnostnú službu o ochranu. Nie je známe, že by to naozaj urobil, a je isté, že údajné zastrašovanie na polícii nikdy nenahlásil.
JUDr. Gereg sa neskôr pred novinármi zmienil aj o anonymných listoch, z ktorých však nemá strach pretože „... všetci sme v rukách Božích“.
Okrem vyhrážania sa advokátom M. Černáka sa objavila aj snaha o diskreditáciu sudcu Samuela. Denníku Pravda popoludní neznámy muž oznámil, aby si preverili, kde má sudca Samuel strelnicu a na čie meno je napísaná. Ďalšie informácie zdroj prisľúbil o týždeň.
Samuel vie, o akú strelnicu ide, poprel však, že by strelnicu neďaleko B. Bystrice vlastnil, a uviedol, že patrí jeho priateľovi. Pripustil však, že tam chodí so synom trénovať tenis.
Nechýbali ani iné poplašné správy – napríklad, že podsvetie sa za Černákov proces pomstí atentátmi na prezidenta, premiéra a ministrov vnútra aj spravodlivosti. Tí dostali zvýšenú ochranu.
Ako jeden z ďalších paradoxov v prípade Černáka, vtedajší minister spravodlivosti Ján Čarnogurský sa naozaj stal obeťou — ale tej zvýšenej ochrany! Ňou malo byť opancierované BMW a jeden ochrankár navyše so samopalom Škorpion, sediaci vedľa vodiča.
No a práve ten vodič si neuvedomil rozdiel vo váhe a teda aj schopnosti ovládania takého vozidla a dňa 15. 12. 2000 nezvládol prílišnú rýchlosť a vletel čelne do protiidúcich vozidiel. Výsledkom boli dvaja mŕtvi z tých vozidiel a štyria zranení vrátane ministra a ochrankára, ktorého doudieral vlastný samopal, lebo ho v aute neupevnil.
Asi sa nebudeme čudovať tej zvláštnej náhode, že k tomu došlo v centre Černákovej moci, okrese Banská Bystrica.
Pojednávanie na niekoľko týždňov prerušilo aj vyžiadanie si kompletného spisu Najvyšším súdom pre rozhodnutie o predĺžení väzby. Sudca Samuel tridsaťšesť zväzkov odoslal, pritom na nich však urobil zvláštne uzlíky, čím po ich vrátení dokázal, že väčšinu na Najvyššom súde ani neotvorili.
Novinári vydedukovali, že v tomto prípade mal na prerušení pojednávania záujem niekto celkom iný. Ako svedok bol totiž pred prerušením pozvaný generálny riaditeľ televízie Markíza Pavol Rusko. Potreboval vraj čas kvôli nejakým zahraničným aktivitám. Keď sa nakoniec pred súdom objavil, aby toho aj tak veľa nepovedal, pripadal si vraj ako „reklamný pútač“...
Nezrovnalosti v dôkazoch
Medzičasom sa JUDr. Geregovi darí spochybniť, či nájdené telo patrilo naozaj Szymanekovi. Mŕtvolu našiel špeciálne vycvičený pes Pallas, ale nie je jasné, kto a kedy prvý určil, že ide o hľadaného Poliaka. Z vykopaného tela bola totiž pozoruhodne zachovaná pravá ruka a z jej palca znalec odobral odtlačok, ktorý sa zhodoval s odtlačkom v Szymanekovej karte Interpolu. Vzápätí však tento vzácny dôkaz zničil!
Obhajoba tiež namietala, že odtlačky nevzali priamo z mŕtvoly, ale končeky prstov boli oddelené, premiestnené z Ústavu súdneho lekárstva v Martine do laboratória Kriminalisticko-expertízneho ústavu v Banskej Bystrici, a až tam sa z nich po nevyhnutnej príprave odobrali odtlačky.
Hoci sa našli odtlačky prstov v Černákovom penzióne v Bystrej, ako aj v požičanej chate Michala Strmeňa v Krpáčove (Szymanek nechal premyslene odtlačok svojho palca na kovovej nohe od stoličky) nevzali ich z chaty pri Polomke, kde Poliaka naposledy väznili.
Pri exhumácii sa tiež našla jedna kostička vysoko nad samým telom, čo prokuratúra len dodatočne zdôvodnila tým, že telo bolo zaťažené kameňom, a tak sa prirodzene veľké kosti časom prepadli nižšie.
Černák mal iné zdôvodnenie: „Bolo mu teplo, tak sa odkopal.“ Nebola to jediná cynická poznámka k jeho obetiam. Podľa prokuratúry k odrezanej hlave Gustáva Slivenského priložil cigaretu k perám so slovami: „Nebude sa na mňa hnevať, lebo som mu dal aj zafajčiť.“
Prokuratúra sa snaží nezrovnalosť s kostičkou, a teda aj podozrenie, že sa na tom istom mieste kopalo minimálne dvakrát, eliminovať dodatkom k znaleckému posudku.
Prokurátorka sa k tomu vrátila aj vo svojej záverečnej reči ironickými slovami: „Zrejme sa nám obhajoba snažila preukázať, že polícia uschovávala končatinu Gzegorza Szymaneka a čakala na vhodnú mŕtvolu, a keď takú našla, jednoducho z nej urobila Szymaneka, aby mohla Mikuláša Černáka obviniť z vraždy.“
Zlý dojem z nedostatočne zadokumentovaného nálezu, ako aj samých pozostatkov obete však ostal. Navyše nie je vôbec jasné, kde skončili Szymanekove pozostatky.
Na rozhodujúcu analýzu DNA sa už sudca Samuel neodhodlal. „Keby som o to bol požiadal, celý proces by sa predĺžil, obžalovaným by skončila väzba a museli by sme ich pustiť na slobodu. Tomu som chcel zabrániť...“
Do termínu zákonnej väzby černákovcov bolo totiž nutné stihnúť nielen vyniesť rozsudok prvostupňového súdu, ale aj celý odvolací proces na Najvyššom súde SR. Pritom polícia vôbec nepožiadala o vydanie poľských únoscov, ktorí, ako upozorňoval detektív Rutkowski, mohli priniesť ďalšie závažné svedectvo.
Sudca Samuel boj o objasnenie vraždy Szymaneka, za ktorú mohol Černák dostať doživotie, vzdal.
Dňa 28. januára 2000 súd vyniesol rozsudky. Černáka zbavil obvinenia z vraždy Szymaneka a za ostatné, menej závažné trestné činy ho odsúdil na 15 rokov v tretej nápravnovýchovnej skupine. Ako vodca gangu tak dostal zo všetkých najvyšší trest, Miloš Kán deväťročný trest v prvej nápravnovýchovnej skupine, ostatní polovičné.
Manželia K. boli pre nedostatok dôkazov oslobodení. Sudca Samuel rázne poprel, že by bola takáto možnosť ovplyvňovania rozhodovania senátu, a v rozhovore pre Plus 7 dní, naopak, povedal: „Keby sa dokázali všetky vydieračky a vraždy, o ktorých sa v súvislosti s Mikulášom Černákom hovorí, nebol by to dostatočný trest.“
Ešte je šanca
Do vynesenia právoplatného, definitívneho rozsudku to boli však len akademické debaty. Hrozilo, že Najvyšší súd nestihne vyniesť verdikt a Černák bude voľný. Teda sa aj pohybovať voľne, a to až tak voľne, že vtáčik by uletel.
Ale akékoľvek možné dohody medzi štátnou mocou a mafiou na Slovensku zmietli voľby v roku 1998. Mečiar musel odísť a parlament na podnet novej vlády v novembri roku 2000 urýchlene schválil novelu Trestného poriadku, ktorým sa zákonná lehota väzby výrazne predĺžila z troch na päť rokov.
Mimochodom, takúto dobu väzby navrhla talianska vláda už v roku 1874, takže nič nové v boji proti organizovanému zločinu.
Na to nadviazalo rozhodnutie Senátu Najvyššieho súdu SR, ktorý s odkazom na túto novelu a fakt, že proces bol umelo prerušovaný údajnými chorobami advokátov obžalovaných, predĺžil Černákovi a jeho komplicom väzbu o pol roka.
Stalo sa to len šesť dní potom, čo Černák opäť zmenil obhajcu, zvolil si Františka Hadušovského z Rožňavy, ktorý vyhlásil, že na naštudovanie spisu bude potrebovať dva mesiace a teda nad rámec pôvodnej väzby, ktorá mala vypršať už o jedenásť dní.
Senát Najvyššieho súdu SR nakoniec predĺženú lehotu väzby stihol. Jeho pojednávanie sprevádzali také prísne bezpečnostné opatrenia, že ich tlač prirovnávala k procesu s prezidentom slovenského vojnového štátu Tisom. Okolie budovy bolo ohradené zátarasami, policajné hliadky aj kukláči v pohotovosti, vo vzduchu patrolujúci vrtuľník.
Sám proces prebehol pokojne až na prekvapujúce vystúpenie korunného svedka (okrem obžalovaného jediného, čo ostal nažive z tých, ktorí boli pri Szymanekovej poprave) Šaniho Horvátha. Ten odrazu vyhlásil, že k usvedčeniu Černáka ho prinútila polícia a vlastná závislosť od morfia.
Prokurátor vzápätí ponúkol nahrávku rozhovoru svedka s jeho advokátom JUDr. Štefanom J. z leta 2000, ktorý s ním dohadoval podmienky, za ktorých by bol Šani ochotný odvolať svedectvo o Černákovi a vraždu Szymaneka zhodiť na už nebohého Fabiána.
Zabezpečiť to mala pre nepracujúceho vozičkára potešujúca suma 10 miliónov korún a fakt, že polícia síce chránila Šaniho, ale nie jeho rodinu – družka Eva s dcérou medzičasom požiadala v zahraničí o azyl, jeho otec sa náhle odsťahoval bez udania novej adresy.
K nahrávke prokurátor pridal hneď aj stíhanie Horvátha za krivé svedectvo a Horvátha na mieste zatkli. Vzápätí zatkli advokáta JUDr. Štefana J. Už na druhý deň Horváth odvolal to, čo odvolal predtým, a znovu sa prihlásil k svedectvu proti Černákovi.
Senát Najvyššieho súdu SR so zreteľom na tieto zmätky a hlavne pochybnosti ohľadne okolností nálezu a identifikácie Szymanekovej mŕtvoly vrátil celý prípad naspäť prvostupňovému súdu. Za ostatné trestné činy vo svojom neodvolateľnom rozhodnutí zmenil rozsudok Černákovi z 15 rokov na 8 a pol roka v ľahšej druhej nápravnovýchovnej skupine so šancou na odpustenie zvyšku trestu, čo odsúdený hneď aj využil.
Jedného z obžalovaných Jaromíra Imrišeka dostihol nečakane vysoký trest, ale nie od súdu. Krátko po prepustení z vyšetrovacej väzby a ešte pred rozhodnutím Najvyššieho súdu o jeho treste ho 6. apríla 2000 v Považskej Bystrici zastrelil dvadsaťjedenročný Miroslav Ch..
Hoci pôvodne si polícia myslela, že motívom vraždy bol boj o Imrišekovu priateľku, ktorú počas jeho dvojročnej väzby navštevoval Miroslav Ch., je stále pravdepodobnejšie, že motívom bude vyrovnávanie si účtov v podsvetí. Jeho brat, sám usvedčený spolupáchateľ vydierania spolu s Černákom, neskôr svedčil proti Černákovi.
Bola to remíza. Spravodlivosť už ukázala, že je k tomu, koho súdi, slepá, ale len na jedno oko. To druhé prižmúrila a Mikuláš Černák sa ako predčasne prepustený zo samotky v Ilave ocitol v novembri 2002 na slobode.
Text je úryvkom z kníh Boss všetkých bossov a Mikuláš Černák.
Autor: Gustáv Murín
