V Šuji začali sezónu hruškami, ktoré sú najcitlivejšie na prekvasenie. Podobne je to s malinami a čerešňami, po nich nasledujú jablká, slivky, prípadne trnky.
Za rok pretečie cez pálenicu v Šuji 1500 až 2000 litrov hruškovice, jablkovice, slivovice či trnkovice. „Všetko závisí od kvality kvasu. Do kotla sa ho zmestí 250 litrov, niekto z neho napáli 15 litrov, druhý aj tridsať. Do kvasu patrí len dobré a zdravé ovocie,“ hovorí Jozef Paulini zo šujskej pálenice.
V Šuji objavili aj studničky s kvalitnou vodou, ktorou sa môže silnejšia pálenka riediť bez destilácie na požadované percento. Podľa gurmánov totiž destilovaná voda kazí chuť výsledného produktu.
Už tridsať rokov je v okolí preslávená pálenica v Gbeľanoch, ktorá patrí tamojšiemu družstvu.
Zákazníci sem chodia až z Oravy. Od októbra do mája je pec rozpálená dňom-nocou, za jeden deň vypália 4500 až 5000 litrov kvasu. „Momentálne pálime hlavne slivky a jablká,“ vraví vedúci pálenice Rudolf Mravec.
Na vylepšenie kvasu vraj existujú rôzne recepty. Vhodné je pridať cukor alebo cukrovú vodu, najmä do jabĺk sa má pridať za lopatku vápna – sťahuje kyslosť.
V Gbeľanoch podkurujú drevom, najlepšie je mäkké smrekové. Na jednu várku, čo je približne 250 litrov kvasu, sa ho spotrebuje asi kubický meter. Niektoré pálenice sa modernizujú, prechádzajú na plynové kúrenie. Starí štamgasti sú však nespokojní, vraj na plyne kvas prihára.
Mnohí sa spoliehajú aj na čierne pálenice, teda také, ktoré nemajú povolenie na výrobu alkoholu.
ANDREA HARMANOVÁ
