Viete, prečo ste pre NBÚ nedôveryhodná osoba?
„Ťažko prísť ku konkrétnemu logickému záveru. Bol som doslova šokovaný.“
Je vo vašej minulosti niečo, čo prinútilo úrad vydať takéto rozhodnutie?
„Dal som vám životopis, dám vám osobnú kartu, nemám žiadne tajnosti. Od narodenia do dnešného dňa je všetko zachytené. V mojom živote určite nie je nič také, o čom by som vedel, že by ma dvanásť rokov po revolúcii robilo nedôveryhodným.“
Vyplnili ste bezpečnostný dotazník?
„Vyplnil a odovzdal som ho generálnemu riaditeľovi kancelárie ministerstva vnútra pánovi Polákovi, robilo sa to na tri- aj na štyrikrát, neviem prečo.“
Čiže vám ho vracali?
„Nie, žiadali ho viackrát doplniť. Chápal som to tak, že začínajú, čiže potrebujú nejaké veci. Napríklad životopis som uviedol raz, potom ho chceli ešte osobitne.“
Boli ste na bezpečnostnom pohovore?
„Bol. 21. júna 2002.“
Na bezpečnostný pohovor sa ide vtedy, ak sa v priebehu previerky zistia nejaké skutočnosti, ktoré bránia vydaniu kladného rozhodnutia. Na čo sa vás tam pýtali?
„Chceli, aby som znovu povedal, akými službami som v polícii prešiel. Je mi to divné, lebo tento materiál (osobná karta) je nefalšovaný a majú ho najmenej na federálnom ministerstve, Česi ho určite majú a aj u nás na personálke.“
Čo bolo hlavnou témou bezpečnostného pohovoru?
„Dali mi papier, tužku som mal, aby som napísal, akými službami som prešiel od prijatia do policajného zboru, vtedy do ZNB (Zboru národnej bezpečnosti) až do súčasnosti.“
Všetko ste im znovu zopakovali?
„Ja som im to znovu napísal tužkou.“
Spolupracovali ste niekedy s ŠtB?
„Nikdy. Ukážem vám lustračné osvedčenie z roku 1990 podpísané pánom Langošom.“
Boli ste športovec, olympionik, cestovali ste často do zahraničia. Je možné, že vás viedli ako tajného spolupracovníka.
„Nie, dúfam, že neklamali.“
Je možné, že klamali?
„Neklamali. Prečo by to v deväťdesiatom, deväťdesiatom druhom robili? Preverovali ma z každej strany, bol som v Spojených štátoch na protiteroristickom kurze. Myslíte, že by ma Američania ako námestníka ministra na taký kurz pustili?“
V roku 1988 ste však ako okresný policajný náčelník v Dolnom Kubíne mali absolvovať 30-dňový kurz v Moskve na Dzeržinského vysokej škole KGB (Félix Edmundovič Dzeržinskij bol zakladateľom sovietskej rozviedky). Je to aj vo vašej osobnej karte, ktorú ste mi ukázali.
„Bol to trojtýždňový kurz, týždeň sme strávili v Bielorusku – chodili sme po stopách druhej svetovej vojny. Boli tam všetci funkcionári, môžem vám povedať mená. Tí, ktorí mali niečo s ŠtB, tam boli dlhšie – tri, šesť, deväť mesiacov. Ja som tam bol tri týždne na začiatku, potom to pokračovalo v ruskej rozviedke NVD.“
Môžete mi povedať tie mená?
„Okrem jedného všetci žijú. Bol tam Toman, Vizner, Tomčík, bol tam pán Golian z Komárna. Neviem, čo robia dnes. Manželka pána Goliana robí na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny generálnu riaditeľku.“
Bol na kurze niekto zo súčasných vysokých funkcionárov ministerstva vnútra alebo policajného prezídia?
„Napríklad pán Tomčík robil v 1998 šéfa inšpekcie ministerstva vnútra. Ale pozor, je to osemdesiaty ôsmy rok, perestrojka, Gorbačov, úplne iné obdobie. To už nebol klasický Sovietsky zväz.“
Čo vás na kurze tri týždne učili?
„Toto sa pýtali aj na pohovore. Rozprávali nám o prípadoch, keď rozložili rozviedku iných štátov. O tom, ako Američania nechceli prebrať priestory novej ambasády, čo si pamätám. Ale neučili nás tam skoro nič. Bolo to také obdobie, že sme prišli ráno, otočili sme sa a išli sa opaľovať k jazeru na okraji Moskvy.“
Ako ste to vtedy vnímali?
„Pre všetkých okresných náčelníkov to bolo povinné. Vyžadovalo sa to“
Nezostali vám z tohto obdobia kontakty, možno sa stretávate s niekým, kto je pre NBÚ nedôveryhodný?
„Tam ani nebolo čím sa kontaktovať.“
Možno máte nedôveryhodného príbuzného.
„To určite nemám, mám brata bez rúk a synov, ktorí si plnia svoje povinnosti a určite sú v poriadku. Iných príbuzných ani nemám, sme dosť úzka rodina.“
Myslíte si, že ide o kampaň proti vám?
„Neviem, myslím, že ide o omyl – nedotiahnutie niektorých vecí.“
Máte nejakých nepriateľov z minulosti?
„Neviem, ale napríklad na NBÚ pracujú aj dcéry a synovia tých, ktorých som striedal vo funkcii. Odpoveď si dáte veľmi rýchlo.“
Neurobili ste napríklad niekde chybu počas vyplňovania dotazníka?
„Vedome som určite chybu neurobil. Ak som niečo zabudol napísať, nie je problém zobrať to odtiaľto (ukazuje svoju kartu, pozn. red.).“
A zabudli ste tam niečo napísať?
„Myslím si, že nie. V dotazníku treba napísať kurz 30- a viacdňový, ale tento taký nebol, ak ho rozložíme na dva.“
Od piatku až do právoplatného rozhodnutia nemôžete narábať s utajovanými skutočnosťami, ovplyvní to nejako vašu prácu?
„Neprichádzam do styku s takýmito informáciami. Prichádzal som, keď som robil námestníka alebo v neprítomnosti pána ministra, napríklad, keď prišla informácia z kontrarozviedky, ministerstva obrany alebo zo SIS.“
Čo urobíte, ak zamietnu ministrovu sťažnosť?
„Obrátim sa na súd, to nemôžem prehrať. Je to čisté, verte mi. Nemám problém odísť, ale prečo by som to robil? Vediem normálny život, v ničom určite nelietam.“
FOTO – AUTORKA
