Jej cieľom je predstaviť slovenskému čitateľovi názory na danú problematiku rozšírené medzi predstaviteľmi maďarskej menšiny žijúcimi mimo územia Maďarska.

Takisto sa snaží objasniť, aké postoje prevládajú v súvislosti so spomínanou otázkou v maďarskej spoločnosti a politike. Najprv budú predstavené najpodstatnejšie fakty týkajúce sa maďarských menšinových komunít. V druhej časti sa autor pokúsi zodpovedať na otázku, prečo je záležitosť maďarských menšín v Maďarsku taká populárna.

Štúdia načrtáva vízie budúcnosti rozšírené v Maďarsku, ako aj najdôležitejšie očakávania menšinových Maďarov. Po prehľade aktivít maďarských vlád po roku 1989 v oblasti národnej politiky bude nasledovať zhrnutie najdôležitejších princípov a hlavných strategických smerov maďarskej politiky.

Ďalšie časti prednášky Národná politika Maďarska po roku 1989:

2. Menšinová otázka v Maďarsku a nové vízie budúcnosti

3. Maďarská národná politika budapeštianskych vlád po roku 1989

4. Najdôležitejšie stratégie a princípy

Čo je Terra Recognita a projekt Neznámy sused

Kto je Maďar?

Vo všeobecnosti za Maďara považujeme toho, kto sa za neho sám pokladá. Avšak existujú aj také osoby maďarského pôvodu, ktoré po maďarsky nevedia. Na druhej strane, nie všetci ľudia ovládajúci maďarčinu majú maďarský pôvod. A môžeme povedať, že sú aj takí „Maďari“, ktorí sa nehlásia výlučne len k maďarskej kultúrnej a národnej identite.

Okrem maďarského kultúrneho spoločenstva priraďujeme k maďarstvu aj všetkých občanov Maďarska. Verejnosť v Maďarsku teda považuje za súčasť maďarstva aj nemaďarské národnosti žijúce v tejto krajine a tiež cudzích štátnych príslušníkov, ktorí majú vzťah k maďarskej kultúre.

Pri sčítaní obyvateľstva v Maďarsku v roku 2001 uviedlo 314 000 osôb, že okrem maďarskej má aj inú kultúrnu identitu. Zároveň sa v štátoch susediacich s Maďarskom prihlásilo k maďarskej národnosti 2,4 milióna osôb. Inde vo svete žije ešte asi ďalších 460 000 Maďarov.

Nasledujúce riadky predstavujú demografické a spoločenské procesy, ktoré u Maďarov vyvolávajú silný pocit neistoty týkajúci sa zachovania maďarskej národnej identity.

Počet príslušníkov menšinových maďarských komunít a najdôležitejšie spoločenské procesy v uplynulých desaťročiach

Maďari v krajinách susediacich s Maďarskom v rokoch 1910 – 2001

Kliknite - obrázok zväčšíte.

• Tabuľka bola spracovaná na základe údajov zo sčítaní obyvateľstva. (Pozri: Bárdi–Fedinec–Szarka, 2008:473)
• 1 Okrem roku 1910, keď sa v rámci sčítania obyvateľstva v Maďarsku zisťoval len materinský jazyk, sú v tabuľke uvedené údaje týkajúce sa národnosti.
• 2 V rokoch 1930 a 1991 v rámci Československa

Z uvedenej tabuľky je zrejmé, že počet Maďarov žijúcich v susedných krajinách poklesol počas uplynulých deväťdesiatich rokov takmer o 800 000.

V roku 1910 bol počet osôb maďarskej národnosti, ktoré obývali územia neskôr odpojené od Maďarska, 3 175 000, kým v roku 2001 tento počet predstavoval 2 400 000.

Populačný úbytok je jednoznačný, aj keď údaje zo sčítania obyvateľstva z roku 1910 je potrebné vnímať s určitým odstupom. Uvedený demografický proces možno charakterizovať ešte výstižnejšie, ak si pomer Maďarov žijúcich mimo územia Maďarska všímame v rámci národnostných pomerov v Karpatskej kotline. V roku 1910 predstavoval pomer Maďarov, ktorí žili mimo územia dnešného Maďarska, 32,1 %, kým v roku 2001 to bolo 17,6 %. Pritom je potrebné podotknúť, že stredoeurópske krajiny sa z etnického hľadiska stali homogénnejšími, a to platí najmä v prípade Maďarska.

Spomedzi procesov týkajúcich sa menšinových Maďarov, ktoré nastali v posledných dvoch desaťročiach, je potrebné na prvom mieste spomenúť úbytok populácie, t. j. zníženie počtu ľudí o takmer 300-tisíc. Príčiny tohto javu sú zhrnuté v nasledujúcej tabuľke.

Kliknite - obrázok zväčšíte.

Z tejto tabuľky vidno, že kým v prípade Maďarov žijúcich v Rumunsku je dôvodom poklesu ich počtu najmä prirodzený úbytok a migrácia (smerujúca prevažne do Maďarska), v prípade Maďarov na Slovensku je najdôležitejším faktorom generačná zmena národnej príslušnosti, t. j. asimilácia.

Uvedený jav je v prvom rade spôsobený zmiešanými manželstvami, kde asi dve tretiny detí pochádzajúcich z týchto zväzkov sa v dospelom veku hlásia k väčšinovému národu. V prípade Maďarov žijúcich v Srbsku bol najdôležitejším činiteľom poklesu populácie útek do Maďarska počas vojny v bývalej Juhoslávii. V súvislosti s Maďarmi na Ukrajine môžeme hovoriť o stabilných demografických pomeroch.

O maďarských menšinových komunitách/II

V troch krajinách (Rakúsko, Slovinsko, Chorvátsko) žije najmä starnúca maďarská populácia – a to prevažne na vidieku.

Pre maďarské menšinové komunity vo všeobecnosti platí, že v poslednom čase dochádza k nárastu významu menších vidieckych mestských sídel a je viditeľná istá reruralizácia.

To znamená, že vo všetkých Maďarmi obývaných regiónoch mimo územia Maďarska výrazne poklesol pomer maďarského obyvateľstva bývajúceho v obciach nad 5000 obyvateľov, a tým vzrástol pomer Maďarov žijúcich na vidieku. Viaceré mestá považované za regionálne centrá prišli o svoju maďarskú väčšinu.

I keď počet Maďarov roku 2002 klesol pod 20%, Kluž je aj v súčasnosti kultúrnym centrom Maďarov v Rumunsku.
FOTO - CSABA ZAHORÁN

Maďari na územiach, ktoré kompaktne obývajú (Žitný ostrov, okolie Beregova, Sikulsko, okolie Senty), žijú prevažne v stredne alebo v málo rozvinutých regiónoch a ukazovatele ich nezamestnanosti presahujú celoštátne priemery. V spoločenskom živote Maďarov v Burgenlande, Pomurí a v Chorvátsku dominujú vidiecke komunity.

V Zakarpatskej oblasti a vo Vojvodine značne vzrástol význam mestečiek na úkor veľkých miest. Podobný proces je badateľný aj na Slovensku, kde sa maďarské inštitúcie z regionálnych centier premiestňujú do vidieckych mestečiek (nárast významu Šamorína, Kráľovského Chlmca, pokles vplyvu Bratislavy a Košíc, určujúca úloha Dunajskej Stredy a Komárna).

Takisto v Rumunsku sa oproti tradičným centrám (Kluž, Veľký Varadín, Târgu-Mureş) posilnila v menšinovom maďarskom verejnom živote, resp. v oblasti kultúry a školstva, úloha Sikulska (Miercurea-Ciuc, Odorheiu Secuiesc). Z nasledujúcich údajov je zrejmé, že Maďari stratili svoju nadreprezentovanosť v kruhu mestského obyvateľstva.

Zároveň však viac než polovica menšinových Maďarov býva v obciach, kde Maďari tvoria väčšinu (2001: Sedmohradsko 56,6 %; Slovensko 76,1 %; Vojvodina 48,8 %; Zakarpatská oblasť 61,9 %). Jedna desatina z nich však žije tak roztrúsene (t. j. v rámci obce tvorí maďarská menšina menej ako 10 %), že má veľmi málo možností na zachovanie etnokultúrnej identity (2001: Sedmohradsko 8,5 %; Slovensko 7,5 %; Vojvodina 14,7 %; Zakarpatská oblasť 14,1 %). Najväčší vplyv na zachovanie identity Maďarov žijúcich v pozícii menšiny (teda nie ako väčšina a nie roztrúsene) má národnostná politika danej krajiny.

Podobná strata spoločenských pozícií je viditeľná pri skúmaní osudu stredných vrstiev menšinových maďarských komunít. Kvôli nevýhodám vyplývajúcim zo školského systému a kvôli vysťahovalectvu sa pomer stredných maďarských menšinových vrstiev zmenšuje.

Už aj samotný proces vzniku týchto vrstiev sa týkal iba veľmi úzkej skupiny maďarskej menšiny, a to najmä z dôvodu nedostatku kultúrneho, sociálneho a ekonomického kapitálu pred rokom 1989. Súčasne boli potenciálne skupiny mladého a odborne vzdelaného obyvateľstva odlákané lepšími možnosťami v Maďarsku a inde v zahraničí.

Kým v oblasti stredného školstva ukazovatele Maďarov len málo zaostávajú za celoštátnym priemerom (napr. Slovensko 2001/2002: 61,5 % resp. 57 %), medzi absolventmi univerzít je pomer Maďarov stále výrazne nižší, a to aj napriek tomu, že vysoké školstvo sa stalo široko dostupným (Slovensko 2001/2002: 9,8 % resp. 5,4 %).

Ak si všimneme zamestnanosť v jednotlivých hospodárskych odvetviach, vidíme, že na Slovensku a vo Vojvodine je pomer Maďarov zamestnaných v poľnohospodárstve a lesníctve výrazne vyšší než pomer príslušníkov ostatného obyvateľstva (na Slovensku je celoštátny priemer 7 %, kým medzi príslušníkmi maďarskej menšiny je to 13 %).

V priemyselnom sektore je situácia oveľa vyrovnanejšia. Avšak v treťom sektore – vo sfére finančných a ekonomických služieb – dosahuje ukazovateľ prítomnosti Maďarov dve tretiny celoštátneho priemeru, kým vo verejnej a štátnej správe a v úseku obrany je to iba polovica celoštátneho priemeru. (Tieto údaje platia pre Rumunsko a Vojvodinu, o Slovensku údaje nemáme.)

Problémy etnokultúrnej reprodukcie sa najviac prejavujú v čoraz výraznejšej roztrúsenosti a v zmiešaných manželstvách.

Prvý fakt neznamená len pokles počtu príslušníkov maďarského etnika, ale aj skutočnosť, že v dôsledku spomínaného javu nie sú Maďari žijúci roztrúsene schopní udržiavať svoje inštitúcie v materinskom jazyku. Používanie rodného jazyka sa zužuje na okruh rodinných príslušníkov a aj vo voľbe partnera sú časté zmiešané manželstvá, čo v prípade roztrúsenej komunity môže viesť k asimilácii.

V posledných desaťročiach došlo k miernemu nárastu pomeru uvedených manželstiev. (Na Slovensku bolo v roku 1980 zo všetkých manželstiev, ktoré uzavreli príslušníci maďarskej menšiny, 15,5 % zmiešaných, dnes je to okolo 20 %.)

Národnostná príslušnosť detí zo zmiešaných manželstiev je najdôležitejším prvkom asimilačných procesov. V Sedmohradsku a vo Vojvodine sa asi dve tretiny detí rodičov odlišných národností stotožňujú s väčšinovou národnostnou skupinou, na Slovensku je to asi 80 %.

Na čele rumunského mesta Kluž stál v období rokov 1992 – 2004 nacionalistický primátor Gheorghe Funar, ktorý sa snažil prekryť maďarskú minulosť mesta prostredníctvom množstva rumunských národných symbolov, ktoré umiestňoval na verejných priestranstvách.
FOTO - CSABA ZAHORÁN

Vysoký pomer zmiešaných manželstiev na Slovensku, napriek tomu, že ide najmä o Maďarov obývajúcich kompaktné územia, je predovšetkým dôsledkom skutočnosti, že je tu najmenšia spoločenská a kultúrna vzdialenosť medzi oboma národnostnými skupinami v regióne.

Zmena národnostnej príslušnosti v rámci rodiny zase môže súvisieť s tým, že v okruhu maďarskej menšiny sú väčšinové spoločensko-kultúrne pozície vysoko cenené a mnohí sú toho názoru, že stotožnenie sa s väčšinovým národnostným a jazykovým spoločenstvom prospieva spoločenskej mobilite.

V obciach, kde pomer zmiešaných manželstiev dosahuje 50 – 60 %, je dlhodobé prežitie maďarských komunít otázne – najviac sa týka Maďarov žijúcich roztrúsene a menších maďarských komunít vo veľkých mestách. Zo spoločenského hľadiska sú zase najzanedbávanejšími príslušníkmi maďarskej menšiny ľudia bývajúci na sídliskách a pracujúci ako robotníci.

V poslednom desaťročí sa v rámci menšinových maďarských komunít dostala do popredia problematika Rómov s maďarskou národnou identitou.

V tejto súvislosti je na východnom Slovensku najzávažnejším problémom rómska prevaha, prejavujúca sa zvyšujúcim sa pomerom Rómov v maďarských inštitúciách a zároveň vznikom regionálnych spoločensky zaostávajúcich, znevýhodnených skupín (underclass). Na Slovensku sa medzi osobami, ktoré sa hlásia k maďarskej národnosti, odhaduje pomer Rómov na 12,5 %, t. j. na 65 000 osôb.

V Sedmohradsku je to 6,5 % z osôb hlásiacich sa k maďarskej národnosti, t. j. takmer 90 000 obyvateľov. V Zakarpatskej oblasti sa pomer maďarských Rómov odhaduje na 9% tamojšej maďarskej menšiny, čo je 14 000 osôb z celkovej 32-tisícovej miestnej rómskej menšiny.

Kliknite - obrázok zväčšíte.

AUTOR - LÁSZLÓ SEBÖK

Napriek tomu, že maďarské komunity po roku 1989 prešli rozsiahlym obrodným procesom a dnes disponujú tisíckami školských a kultúrnych inštitúcií v siedmich štátoch susediacich s Maďarskom, predsa len vnímajú osud svojho národa, na základe vyššie uvedených procesov, ako isté dejiny úpadku.

Neistota panuje v otázke, ako sa podarí zachovať, resp. ďalej rozvíjať maďarské menšinové regionálne etnokultúrne spoločenstvá. Pre maďarskú verejnosť je teda príznačná politická sebadôvera stavajúca na výsledkoch uplynulých dvadsiatich rokov, no zároveň aj neistota v otázkach vyhliadok do budúcnosti.

Spomenutá neistota a strach o existenciu vplývajú na obraz menšiny o sebe samej, na vízie jej členov týkajúce sa budúcnosti, ich vlastné životné stratégie či smerovanie ich detí.

Obavy o budúcnosť komunity výrazne ovplyvňujú aj systém vzťahov väčšiny a menšiny, i keď v odlišnej forme a miere v jednotlivých regiónoch. A celý tento komplex sa, samozrejme, stáva súčasťou verejného diskurzu či zmýšľania aj v Maďarsku a spätne vplýva na medzištátne vzťahy.

Nándor Bárdi (1962)

historik, odborník na menšinovú otázku. Pracuje v Ústave pre výskum menšín Maďarskej akadémie vied. Zaoberá sa hlavne výskumom histórie maďarskej menšiny v Rumunsku a vývojom národnej politiky budapeštianskych vlád. Sústreďuje sa na otázku ako maďarské menšinové elity vidia a konštruujú svoje vlastné komunity. Je iniciátorom a organizátorom viacerých základných výskumov (napr. www.adatbank.ro), redaktorom časopisu Regio a viacerých knižných sérií.

Preklad: Hajnalka Avar

Redakcia: Csaba Zahorán

Jazyková a odborná redakcia: Slávka Otčenášová

Autor: Nándor Bárdi