ích západoeurópskych ekonomík. „Naša krajina teraz spĺňa podmienky potrebné na zavedenie eura. Všetci vieme, že náš vstup do EMÚ nám zaistí väčšiu stabilitu a otvorí nové horizonty,“ zhodnotil vo svojom novoročnom prejave tento historický moment grécky premiér Costas Simitis.

V čase vzniku eurozóny 1. januára 1999 bolo Grécko považované za najslabší článok Európskej únie a viacerí analytici považovali za veľmi ťažkú úlohu pre túto balkánsku krajinu splniť konvergenčné kritériá v tak relatívne krátkom čase. Grécko sa však ukázalo ako veľmi životaschopná krajina a v priebehu dvoch rokov úspešne zredukovalo rast cien a rozpočtový deficit. Dvojciferná inflácia klesla na 4,2 %, centrálna banka úspešne zredukovala úrokové miery na 4,75-percentnú úroveň úrokov v eurozóne a výmenný kurz drachmy sa podarilo stabilizovať na stanovenej centrálnej parite 340,75 drachiem za euro.Všetky tieto výsledky boli korunované úspechom v podobe rozhodnutia o prijatí za člena eurozóny na júnovom summite Európskej únie.

Zmeny sa nediali len na úrovni vlády či centrálnej banky, ale boli viditeľné aj priamo v uliciach miest. Obchody začali ukazovať ceny v drachmách i v eurách v predstihu, i keď podľa zákonov bol konečným termínom na prechod na spoločnú európsku menu pre veľké podniky január 2001 a pre malé podniky až marec 2001. Podobne pripravené sú aj finančné trhy, ktoré od stredy začínajú obchodovať v eurách. Podľa prieskumov verejnej mienky sú Gréci až tak „eurachtiví“, že na otázku, či im bude drachma chýbať, odpovedajú takmer jednohlasne „nie“.

I napriek tomu, že sa Grécku podarilo dosiahnuť až nečakaný úspech, stále pred ním stojí niekoľko výziev. „Prvá a najväčšia výzva pre národohospodársku politiku je vo viacerých sektoroch prispieť za pomoci balíčka štrukturálnych reforiem k zlepšeniu produktivity a medzinárodnej konkurencieschopnosti ekonomiky,“ uviedol guvernér Gréckej národnej banky Lucas Papademos. (tasr)