Mal v sebe pracovitosť Michelangela, aristokratickú noblesu Leonarda a sexappeal Raffaela. Patril k prvým zaalpským umelcom, ktorý si aj v kolíske renesancie, Taliansku, získal rešpekt a uznanie. Pochádzal zo zlatníckej rodiny v Uhorsku, ktorá sa neskôr presťahovala do nemeckého Norimbergu. Jeho cesty po Európe z neho urobili dobového kozmopolitu s prehľadom o aktuálnych trendoch. Zmysel pre minucióznu prácu s rydlom a cit pre detail z neho urobili umelca s nevšednou slávou. Volal sa Albrecht Dürer (1471 – 1528) a už jeho súčasníci ho volali jednoducho – maestro.

Včera prišiel Dürerov génius aj na Slovensko. V Galérii mesta Bratislavy v Mirbachovom paláci sa otvorila výstava jeho grafického diela pochádzajúceho zo zbierok Mestského múzea v Padove.

Melanchólia – duša v obrazoch

V roku 1513 bol Dürer na vrchole svojich síl. Štyridsaťdvaročný majster tušil, že stojí pred kľúčovými grafickými listmi: Štyria apokalyptickí jazdci, Smrť, rytier a diabol a – Melanchólia (na fotografii). O poslednej z nich jeden z najvplyvnejších kunsthistorikov 20. storočia Erwin Panofsky povedal, že ide o Dürerov duševný umelecký autoportrét.

V sediacej postave s opretou hlavou a pohľadom strácajúcim sa v prázdne nachádza Panofsky personifikáciu duševného rozpoloženia typického pre zamysleného človeka. Predmety, ktoré postavu obklopujú, majú symbolický význam. Niektoré z nich – kompas a mnohosten – predstavujú geometriu, jedno zo siedmich slobodných umení. V tomto prípade Dürer naznačuje orientáciu mysle na racionálno. Závan skepticizmu, ktorý z Melanchólie vyžaruje, nemusí byť výrazom zúfalstva nad obmedzenosťou poznania. Je skôr obrazom citlivosti k mysterióznej reči imaginácie, v porovnaní s ktorou sú nástroje vedy bezmocné (K. A. Knappe).

Melanchólia je metaforou renesančných humanistických teórií, v ktorej je skryté intelektuálne vypätie. V zobrazení spiaceho psa a pokojnej vodnej hladiny sa tu však odráža aj prirodzená tendencia k nečinnosti. V Dürerovom dome v Norimbergu sa nachádza aj autorova veta, ktorá prináša do mystickej kompozície záblesk svetla. „Človek je mierou všetkých vecí, čo znamená, že aj síl dobra a zla. Rovnováha medzi nimi je taká tajomná, že sa nedá pomenovať slovami. Zostáva nám teda rozprávať v obrazoch.“

Skvosty poistené na miliardu lír

Výstava v Mirbachovom paláci je recipročnou akciou k expozícii súčasnej slovenskej ilustrácie, ktorá sa pred časom otvárala v Padove.

Kurátorka výstavy Franca Pellegriniová priniesla do Bratislavy zo zbierok múzea v Padove 150 grafík, ktoré povedľa Dürera predstavujú aj jeho okruh. „Všetky grafiky sú originály, pričom aj kópie sú dobové,“ hovorí Franca Pellegriniová.

„Do Bratislavy sme priniesli to najlepšie, čo naša grafická zbierka obsahuje. Chceli sme rozšíriť Dürerovu kolekciu, a preto sa na výstave objavujú tvorcovia jeho doby ako Marcantonio Raimondi, Hans Baldung Grün, Hans Sebald Beham, ale aj jeho nasledovníci – Virgil Solis, Jost Amman a Heinrich Aldgrever.“

Hoci príprava výstavy prešla niekoľkomesačným vývojom, nakoniec sa všetko podarilo podľa predstáv obidvoch strán. Podľa Pellegriniovej sa vývoz diel uskutočnil podľa tvrdých talianskych zákonov a ich poistenie prekročilo sumu miliardy lír (vyše 22 miliónov korún). Výstava potrvá do 14. marca.

ĽUDO PETRÁNSKY