Zázračná pupočníková krv
Americká supermodelka Cindy Crawfordová si v mrazničke už druhý rok uchováva placentu z pôrodu svojho syna Presleyho. Verí dávnej povere, že matka by mala placentu zakopať pod strom pre šťastie. Zatiaľ to však neurobila. S manželom sa večne sťahujú, preto sa nechce unáhliť.
pred dvoma mesiacmi do celosvetovej anonymnej banky pupočníkovej krvi na záchranu chorých na leukémiu.
Dvadsaťosemročná tehotná lekárka z Bratislavy sa rozhodla, že využije možnosť, ktorú majú matky len v niekoľkých krajinách sveta. Krv z pupočníka zatiaľ nenarodeného dieťa si dá zmraziť a uložiť na meno do pupočníkovej banky. Jej prvá dcéra nedávno zomrela na leukémiu.
Vie, čo je čakať nekonečné dni a mesiace na vhodného darcu kostnej drene. Namiesto vkladnej knižky, ktorá sa podarúva bábätkám pod vankúšik, dostane teda jej druhé dieťa zmrazený transplantát v tekutom dusíku. Možno mu tento dar raz zachráni život.
Každý rok zomrie na Slovensku niekoľko desiatok ľudí, ktorí by potrebovali transplantáciu kostnej drene. Nedožijú sa jej. Pre väčšinu z nich sa nenájde darca. Je ich totiž málo. Pred vyše desiatimi rokmi vedci a lekári zistili, že krv, ktorá koluje v žilách nenarodeného dieťaťa, má v sebe rovnaké zázračné bunky ako kostná dreň.
Krv z pupočnej šnúry a placenty, ktoré sa zvyčajne hneď po pôrode vyhadzujú, obsahuje kmeňové bunky, ktoré môžu obnoviť krvný a imunitný systém ľudí s leukémiou a inými druhmi rakoviny.
Od roku 1988 sa vďaka krvi z placenty a pupočnej šnúry podarilo zachrániť na svete stovky životov .
Na Slovensku tri deti v Transplantačnom centre v Detskej fakultnej nemocnici v Bratislave.
Kmeňové bunky z placenty stačia na obnovu krvného a imunitného systému detí s leukémiou, ktorých vlastné biele krvinky sa abnormálne delia a musia sa ničiť chemoterapiou. Takto sa dajú vyliečiť aj deti s niektorými vrodenými chorobami metabolizmu alebo porušenou funkciou kmeňových buniek.
V minulosti museli lekári hľadať živého darcu, ktorý na transplantovanie ponúkol svoju kostnú dreň.
Mnohí ľudia však dlhé hľadanie vhodného darcu neprežili, alebo zomreli na komplikácie, keď sa im kostná dreň darcu presne nehodila.
Po tom, ako lekári rozpoznali zjavné výhody transplantácie kmeňových buniek pupočníkovej krvi, začali mnohé zdravotné centrá zakladať banky, aby matky mohli darovať pupočníkovú krv tým, ktorí ju potrebujú. Najväčšia americká banka pupočníkovej krvi v New Yorku má v súčasnosti 13 000 darcov. Kalifornská univerzita v Los Angeles a Duke University majú tiež vlastné programy skladovania pupočníkovej krvi, ktoré sú financované z federálneho rozpočtu.
Aj na Slovensku sa pred troma rokmi našli nadšenci – lekári, ktorí prišli s myšlienkou založiť takýto register. Narazili však na problémy.
„Smutné je, že ľudia, ktorí sa s nadšením pustili do prípravy projektu pupočníkových odberov a do budovania banky pupočníkovej krvi, sa nemohli spoľahnúť na finančnú podporu štátu, hoci ide o projekt, ktorý má slúžiť predovšetkým pacientom na Slovensku. Aj na schválenie zo strany ministerstva zdravotníctva sa čakalo vyše poldruha roka,“ hovorí MUDr. Mikuláš Hrubiško, CSc., z Kliniky hematológie a transfuziológie FN V Bratislave.
Budúce matky sa však o možnosti darovať pupočníkovú krv z médií už dozvedeli a mnohé ju aj chceli darovať. Keď sa však na to pýtali pôrodníkov, povedali, že nič také nerobia.
Je to len bublina?
„Vôbec nie. Odbery pupočníkovej krvi sa robia už viac ako päť rokov, spočiatku len v rámci rodiny, teda v prípadoch, keď bola mamička chorého dieťaťa tehotná. Odbery pre banku sa robia od roku 1999, je však pravda, že až do vlaňajška to bolo iba v Gynekologicko-pôrodníckej nemocnici na Partizánskej ulici v Bratislave, známej ako Koch,“ hovorí MUDr. Hrubiško. Práve on v spolupráci s pôrodníkmi z „Kocha“ s odbermi pupočníkovej krvi na Slovensku začínal.
Od tohto roka by sa mali odbery robiť aj v pôrodnici na Zochovej, na Kramároch a v Ružinovskej nemocnici.
Život darovaný na dvakrát
Ako sa to vôbec robí? Nebolí to rodičku alebo nebodaj dieťatko? pýtajú sa ženy.
Keď sa odoberá kostná dreň z bedrového kĺbu, je nevyhnutná anestézia, a tí, čo to skúsili, hovoria, že ešte dva dni ich pobolievali kríže.
Odber pupočníkovej krvi je bezbolestný. Pre matku preto, že to nie je jej tkanivo, nemôže ju to teda bolieť. Nebolí to však ani dieťa, ktoré je v čase odberu už v ruke sestry alebo lekára.
Keď pôrodník prestrihne tesne po pôrode dieťaťa pupočnú šnúru a zasvorkuje cievy pupočníka, napichne do očistenej pupočníkovej žily odberovú súpravu, takú istú, akú poznajú aj darcovia krvi, a z placenty nechá voľne vytiecť krv do odberového vaku.
Vyzerá to jednoducho, ale vyžaduje to zručnosť a dôslednosť. Treba vystriehnuť chvíľu, keď sa rodí placenta, sťahy maternice vtedy totiž pomáhajú vytláčať pupočníkovú krv. Je veľmi dôležité, aby jej vytieklo dosť – aspoň 6 až 80 mililitrov. Čím viac, tým lepšie.
Pupočníková krv – zdroj náhradných dielov ?
Donedávna sa placenta a krv z nej vyhadzova- li ako nepotrebný odpad všade na svete. O jej zázrač- ných účinkoch však už vedeli v kozmetickom priemys- le.
Do roku 1989 sa placenty zo slovenských pôrodníc vyvážali do Francúzska bez akéhokoľvek súhlasu rodičky, kde ich používali do skrášľovacích a omladzovacích krémov. Pre naše nemocnice to bolo dokonca výhodné, nemuseli odpad voziť do spaľovne.
Od deväťdesiatych rokov je placenta už stredobodom vedeckých diskusií na celom svete. Právnici dokonca diskutujú o tom, koho je vlastníctvom.
Prečo je zrazu o placentu taký záujem?
Vedci z laboratórií totiž každú chvíľu hlásia, na čo všetko bude možné túto krv použiť. Kmeňové bunky z placenty majú v sebe schopnosť dať vznik novým tkanivám. Hovorí sa o nich ako o možnom zdroji náhradných dielov pre organizmus. Bude naozaj možné raz z nich modelovať orgány?
MUDr. Mikuláš Hrubiško tvrdí, že je to zatiaľ sci-fi. Ale vôbec nie také vzdialené, lebo v laboratóriu je to už potvrdené.
O pár rokov bude možné doplniť odumreté podporné bunky v mozgovom tkanive, doplniť poškodenú štítnu žľazu po operácii, doplniť výstelku kĺbov kolena, chrupavku.
„Na transplantačnom kongrese v Košiciach sa dokonca nedávno celkom vážne hovorilo, že by sa z toho dali urobiť aj srdcové bunky. Ak je niekto po infarkte a odumrie mu časť srdcového svalu, tam by sa to možno dalo doplniť z takýchto buniek. Nemyslím si, že táto budúcnosť je až taká veľmi vzdialená a nereálna. Vývoj ide neuveriteľne rýchlo, to, čo vyzeralo pred desiatimi rokmi ako sci-fi, je dnes už realita.“
Takže výhodu by o pár rokov mohli mať tí, ktorí budú mať svoj transplantát zmrazený.
Solventní Američania už dávno využívajú možnosť dať si zmraziť všeličo. Najnovšie ukladajú do tkanivovej banky aj skúmavku s pupočníkovou krvou svojich detí napratanú tisíckami mladých buniek. Môžu sa raz zísť na liečbu leukémie. Ale aj na niečo celkom iné. O desiatky rokov sa môže stať, že si dospelý syn či dcéra vyzdvihnú v tkanivovej banke pár svojich mladých buniek, z ktorých bude možné vymodelovať niektoré životne dôležité orgány.
