Odpovedá MUDr. MARTIN ZOHDY HAMID, imunológ, zakladateľ a predseda správnej rady slovenského registra pupočníkovej krvi EUROCORD.

Mnohé ženy o možnosti darovať krv počuli, dokonca sa jej dožadovali, ale pôrodníci ich odbili. Tak ako je to?

Odbery nerobia v každej pôrodnici, ide o drahú záležitosť, a nie každá žena môže byť darkyňou do anonymného registra. Na to sú prísne kritériá – žena napríklad nesmie užívať antibiotiká, nesmie mať zvýšenú teplotu a podobne. Ženy by sa o možnosti darovať krv mali dozvedieť u svojho gynekológa a pôrodníka. Dnes máme zmrazených osemdesiat transplantátov, ktoré sú k dispozícii komukoľvek na svete. Nie je to toľko, koľko by sme chceli, ale závisí to od peňazí.

Prečo je takýto národný register dôležitý?

Tkanivové znaky sú všade na svete rovnaké, ale v rôznych populáciách sveta sa vyskytujú v rôznom pomere. Preto slovenský register zvyšuje pravdepodobnosť získavania vhodného transplantátu najmä pre slovenských pacientov. Na druhej strane sa môže Slovensko plne zapojiť do medzinárodnej siete registrov. Táto sieť zabezpečuje nájdenie a poskytnutie kostnej drene alebo zmrazenej placentárnej krvi pre pacienta z ktoréhokoľvek kúta sveta. Toto napojenie zabezpečuje Eurocord od roku 1998. Byť v sieti zahraničných partnerských registrov znamená takisto väčšiu šancu aj pre zahraničných pacientov získať vhodný transplantát. Preto slovenský register tým najlepším spôsobom zvyšuje kredit našej krajiny v zahraničí.

Zmrazovanie transplantátov je určite drahé. Z čoho to financujete, keď ste neštátne zariadenie?

Zo sponzorských príspevkov, z vedeckých grantov európskej komisie. Bohužiaľ, ani zdravotné poisťovne ani ministerstvo zdravotníctva nám zatiaľ finančne neprispeli. Jedine Lekárska fakulta UK, s ktorou spolupracujeme, dostala na tento projekt príspevok od ministerstva školstva.

Matky darujú do banky krv svojho dieťaťa pre iných. Čo sa stane, ak sa u jej dieťaťa neskôr vyvinie leukémia a bude ju potrebovať?

Práve na to sa mnohé ženy pýtali. Aj preto sme sa rozhodli dať im možnosť, ktorú v zahraničí robia zvyčajne len komerčné firmy, a to vytvoriť banku pupočníkovej krvi pre ich vlastné potreby. Ak rodičia chcú, môžu si nechať transplantát zamraziť pre svoje vlastné dieťa. Samozrejme, že si za prípravu transplantátu platia.

Je to služba len pre solventných?

Ako sa to vezme. Zmrazenie stojí vyše 24 700 korún, udržiavací poplatok zodpovedá 10 eur ročne. Máme však malú podmienku. Ak sa v budúcnosti rodičia rozhodnú, že z rôznych príčin už nebudú chcieť platiť ročné poplatky, transplantát nezlikvidujeme. Máme súhlas matky, že ho môžeme zaradiť do nepríbuzenského registra – môže ešte pomôcť komukoľvek na svete.

Existujú krajiny, kde také niečo hradí poisťovňa?

Zatiaľ nikde. V Dánsku sa jeden z odborníkov, profesor Ebessen, už niekoľko rokov snaží presadiť, aby sa každému dieťaťu pri narodení odobral a pripravil vlastný transplantát. Ani taká bohatá krajina ako Dánsko si to však zatiaľ nemôže dovoliť. Bežne však zo štátneho rozpočtu dostávajú príspevky registre, ktoré pripravujú transplantáty od darkýň na medzinárodnú výmenu. A to napriek tomu, že sú rovnako ako Eurocord-Slovensko neštátnymi organizáciami.

Ak by ste napríklad zanikli, čo sa stane s transplantátom?

Matka si ho môže kedykoľvek preniesť do inej tkanivovej banky. Rovnako, ak dieťa dospeje, môže si s ním urobiť, čo uzná za vhodné.

Využili už nejaké ženy túto možnosť?

Asi pätnásť žien si už dalo zamraziť krv pre svoje dieťa. Sú to väčšinou solventnejšie rodiny, ženy lekárky alebo ženy, ktoré mali problém otehotnieť.

Kto je vlastníkom pupočníkovej krvi: obaja rodičia, matka či dieťa?

Je to tkanivo pôvodom od dieťaťa, patrí dieťaťu. Pri zamrazení na autológnu transplantáciu, teda príbuzenskú, je to jasné. My to spravujeme, a keď dieťa dosiahne plnoletosť, je to jeho majetok. Môže si o tom rozhodovať samo, keď povie, aby sme transplantát zlikvidovali, tak ho zlikvidujeme. Do dospelosti o tom rozhodnú rodičia.

Prihodilo sa už niekde vo svete, že žena pri pôrode darovala pupočníkovú krv do anonymného registra, potom jej dieťa ochorelo na leukémiu, ale krv sa použila na transplantáciu pre cudzie dieťa?

Také niečo sa zatiaľ nestalo, ale samozrejme, môže sa stať. Ak je však zamrazená pupočníková krv ešte v registri pre nepríbuzenské účely, v prípade potreby by počítač automaticky tak či tak našiel pre choré dieťa jeho transplantát. Kvôli zhode antigénov tkanivových znakov by bol totiž prvý v poradí. Môže sa však tiež stať, že by už bolo neskoro, lebo sa použil pre iné dieťa. Treba si však uvedomiť, že ak by mamička pupočníkovú krv nedarovala, aj tak by už bola dávno zlikvidovaná.

Ktoré krajiny zamrazujú pupočníkovú krv takto na meno?

V USA a v Nemecku. Pripravuje sa to v Holandsku, začínajú v Taliansku, Francúzsku, v Čechách.

Informujete mamičky, že raz bude existovať možnosť modelovať z pupočníkovej krvi orgány?

Nuž, to je hudba budúcnosti. My to zatiaľ nevieme ponúknuť, takže hovoriť o tom považujem za nekorektné a predčasné špekulovanie.

Takže špekulujme. Veľa sa hovorí o genetickom inžinierstve. Majú bunky z pupočníka naozaj takú zázračnú schopnosť?

Tieto bunky nie sú len krvotvorné. Ukázalo sa, že sú schopné diferencovať do rôznych typov, experimentálne sa použili pri Parkinsonovej chorobe, keď sa z nich vytvorili podporné bunky nervového tkaniva mozgu. V laboratóriu sa však už dávno ukázalo, že sa z nich dajú vymodelovať aj kostné bunky. Ďalší experiment dokázal, že sa dajú premeniť na pečeňové bunky, bunky pupočníkovej krvi sú pravdepodobne schopné diferencovať sa do ktorýchkoľvek tkanív mezodermálneho pôvodu – čo sú vlastne všetky vnútorné orgány.

Teda aj srdce?

Aj srdce, aj všetky svaly.

Dal by sa časom z nich vymodelovať aj celý orgán, nielen tkanivo?

Vymodelovať obličku, to si dnes vôbec neviem predstaviť, je to úžasne náročný orgán s komplikovanou štruktúrou. Pečeň je naopak, relatívne jednoduché tkanivo. Ale prestaňme špekulovať.

A kedy by to bolo možné?

To, čo sa dnes skúša v laboratóriách, sa do praxe dostane zvyčajne o takých desať rokov.

Takže ľudia, ktorí budú mať k dispozícii svoj transplantát, ho budú môcť možno raz využiť aj takto?

Ale to sú zase špekulácie. Práve preto vzniklo aj nedorozumenie, keď sme predkladali tento projekt na ministerstvo. V centrálnej etickej komisii boli výhrady voči tomu, že by sme boli vlastníkmi DNA – teda genetickej informácie. Tou je však každé laboratórium, ktoré si uchováva vzorku tkaniva, či už patológovia, biochemici. Banku DNA si môže dokonca teoreticky urobiť aj každý holič, lebo izolovať DNA z vlasu nie je problém. My sa rodičke zaväzujeme, že použijeme materiál len na transplantačné účely. Dnes sa často hovorí o experimentoch s potratenými embryami, čo považujem za absolútne nepriateľné. Pupočníková krv môže byť z etického hľadiska ideálnou náhradou embryonálneho tkaniva. Preto veríme, že nás podporia aj silne nábožensky založení ľudia.

Ak by teda o 10–20 rokov bolo možné bežne používať bunky z pupočníka na rôznu liečbu či dokonca na modelovanie orgánov, bude sa to dať, keď to váš štatút nedovoľuje?

My máme povolenie na to, že môžeme prevádzkovať hematologické a imunologické laboratórium. Základné využitie je na liečbu leukémie, na liečbu genetických porúch krvotvorby a pri rôznych zhubných nádoroch. Na čo si matka alebo dieťa po dosiahnutí plnoletosti transplantát vyzdvihnú, to je ich vec. My ho len spravujeme.

Vaše deti majú zamrazené kmeňové bunky?

Mám jedenásťročného syna, vtedy sa to na Slovensku ešte nerobilo. Moja dvojročná dcéra to takisto nemá, hoci sme sa o to pokúšali. Odber sa však nepodaril. Teraz čakáme tretie dieťa, možno to tentoraz vyjde. Navyše je tu 25-percentná šanca, že transplantát bude vhodný aj pre súrodenca.

Chcete si dať zamraziť krv svojho tretieho dieťaťa. Nie ste poverčivý? Neprivoláva to niečo?

To nie je vec povery. Ja poznám matematickú štatistiku, je to vec náhody a zatiaľ neznámych genetických daností. Na zhubné ochorenie zomrela moja stará mama a strýko, v manželkinej rodine sa tiež vyskytlo. Preto sa chceme takto aspoň čiastočne poistiť. Choroba je však najväčší rovnostár, akého poznám. Nevyberá si.