Zo žiakov, ktorí robili prijímačky na vysoké školy, mnohých neprijali. Pre všetkých hlásiacich sa študentov totiž nie je na našich školách dosť miest.
FOTO SME - SOŇA REBROVÁ
deň som netrpezlivo čakala na obálku zo školy. Keď konečne prišla, bála som sa ju otvoriť. Asi som vedela prečo,“ smutne si povzdychne. „Neprijali ma.“
Prijmú len každého tretieho
Dáša na prijímacích skúškach uspela, dosiahla aj pomerne vysoký počet bodov. Nestačilo to však, aby sa dostala nad čiaru prijatých.
Štatistiky hovoria, že vysoké školy každoročne neprijmú asi dve tretiny uchádzačov o štúdium. Na viac ako stotisíc prihlášok pripadá asi tridsaťtisíc voľných študijných miest (do úvahy však treba zobrať aj fakt, že väčšina študentov si podáva niekoľko prihlášok).
Tí, čo v prijímacích skúškach uspeli tesne pod čiarou, šance na prijatie ešte majú. Ešte sa im môže ujsť miesto po tých, ktorí sa rozhodnú navštevovať inú školu. Tak ako Andrej, ktorého prijali na Fakultu masmediálnej komunikácie v Trnave: „Keďže ma vzali aj inde, prenechávam svoju miestenku na fakulte niekomu druhému, koho neprijali. Majte sa!“ odkazuje všetkým e-mailom.
Šancu majú študenti ešte aj v druhom kole prijímacích skúšok, ktoré organizujú niektoré fakulty vysokých škôl (pozri Doplňujúce prijímačky na vysoké školy).
Skutočný stav prijatých a neprijatých bude známy asi až ku koncu letných prázdnin.
Čo robia tí, ktorých neprijali?
Väčšina maturantov, ktorých neprijali na vysokú školu, sa zaeviduje na úradoch práce. Získajú tým veľa: bezplatné poradenské služby o výbere zamestnania, možnosti ďalšieho vzdelávania a rekvalifikácie (zadarmo alebo za nízke ceny), individuálne alebo skupinové poradenstvo, ktoré im zaručí lepšiu orientáciu na trhu práce, právne minimum a sociálno-psychologické zručnosti. Obdobie evidencie sa im navyše započítava do dôchodku a počas tohto obdobia za nich úrady práce platia aj odvody do fondov.
Tlačová hovorkyňa Národného úradu práce Lýdia Výborná hovorí, že evidencia na úradoch práce nie je tým najsprávnejším riešením, ale „absolventi stredných škôl to berú tak, že sa proste musia zaevidovať“.
Jej rada pre nich znie: „Ďalej študovať.“
Riešenie je vo vzdelávaní sa
Ak si študenti chcú nájsť prácu alebo zvýšiť svoje šance, že ich na budúci rok na vysokú školu prijmú, nemali by len pasívne sedieť.
„Mali by sa sústrediť na zlepšenie svojich jazykových znalostí. Aj u nás už začína byť trendom, že zamestnávatelia vyžadujú znalosť dvoch cudzích jazykov,“ vysvetľuje Lýdia Výborná. „Ďalej by si mali zlepšiť zručnosť práce s počítačmi a urobiť vodičský preukaz. Tieto veci sú dnes veľmi žiadané.“
Ako ďalšiu možnosť odporúča pokračovať vo vzdelávaní sa v nadstavbovom alebo pomaturitnom type štúdia. Dnes ho ponúka väčšina stredných škôl (pozri kompletný zoznam na 18. strane).
Majetnejší študenti to môžu skúsiť na školách v zahraničí - súkromné agentúry vedia sprostredkovať štúdium na nich v priebehu niekoľkých týždňov. V prípade, že sa rozhodnete pre lacnejší variant, teda štipendijný pobyt cez nadnárodné agentúry - SAIA, OSF, vyhraďte si na jeho vybavovanie asi rok.
Alebo to proste s prijímačkami na vysokú o rok skúste zas. Vysokoškoláci majú totiž stále najlepšiu šancu nájsť si prácu.
SOŇA REBROVÁ
