Žiaci, ktorých neprijali na vysoké školy, teraz premýšľajú čo ďalej. Niektorí to chcú skúsiť o rok znova, iní odchádzajú do zahraničia, ďalší si chcú radšej nájsť prácu. FOTO SME - ĽUBOŠ PILC

Linda sa po maturite na strednej škole hlásila na bratislavskú Ekonomickú univerzitu. Hoci z matematiky nebola úplná hviezda, ovládala dva cudzie jazyky - angličtinu a taliančinu - a preto si myslela, že sa na školu dostane. Na univerzitu ju však pre nedostatok miesta neprijali.

„Najprv som si myslela, že pôjdem pracovať a o rok to skúsim znovu,“ hovorí Linda. „Ale nedokázala som si nájsť miesto podľa svojich predstáv. Bola som sa pýtať aspoň na desiatich miestach a nikoho nezaujímalo, že viem po anglicky a taliansky.“ Predstavovala si, že by mohla pracovať v sprievodcovských alebo informačných službách, kde by prišla do kontaktu s cudzincami, ale žiadne takéto miesto sa jej nepodarilo zohnať. „Bolo to úplne príšerné, väčšinou by som bola zastrčená niekde v kancelárii a plat mi dávali maximálne šesť alebo sedemtisíc.“

Rozhodla sa teda robiť au-pair v Anglicku. „Mala som trošku problémy vybaviť si vízum, ale nakoniec sa to vyriešilo. Dostala som sa do výbornej rodiny. Domáci pán je architekt, jeho žena dekoratérka a päťročný Tim je fajn, dá sa s ním celkom dobre vyjsť.“

Linda uvažuje o tom, že sa už domov nevráti. Ešte na strednej škole sa totiž spriatelila s mladým Škótom Jeremym. O rok - keď Jeremy doštuduje - sa chystajú spolu do Kanady.

Dvadsaťročný Trnavčan Vlado sa tento rok hlásil na medicínu už druhýkrát. „Minulý rok som si to išiel v podstate vyskúšať. Ani som veľmi nedúfal, že sa mi to na prvý raz podarí,“ krčí plecami. „Tento rok som mal jednoducho smolu, hoci som sa takmer celý rok popri rôznych brigádach na prijímačky doma učil. Písomné testy mi veľmi nevyhovujú, som skôr typ na ústne skúšky.“ Vlado tvrdí, že vie, čo chce a o rok sa chystá skúsiť na lekárskej fakulte šťastie znova. Zatiaľ sa nezamýšľa nad tým, čo urobí, keď mu to opäť nevyjde.

Osemnásťročná Dana z Michaloviec sa hlásila na právnickú fakultu do Košíc. Aj keď si myslela, že sa jej testy podarili dobre, neprijali ju. Ani ona to však neprežíva tragicky. „Z našej triedy sa dosť ľudí nedostalo na školy, ktoré si vybrali,“ hovorí Dana. „Niektorí robili prijímačky na viacerých školách, iní to ešte chcú skúsiť, aj keď na iných odboroch, ako pôvodne plánovali, ale ja som sa rozhodla rok počkať. Teraz keď zo mňa opadlo to maturitné a prijímačkové napätie, uvedomila som si, že žijem iba raz. Dám si na rok pohov a ešte si poriadne rozmyslím, či chcem to právo skutočne robiť. Zatiaľ pôjdem asi robiť do nejakej nadácie alebo občianskeho združenia. Poznám niekoľkých treťosektorových nadšencov - možno to chytí aj mňa,“ usmeje sa na záver. MONA GÁLIKOVÁ