Prvá písomná zmienka o hrade je z polovice 15. storočia ako o husitskom sídle Jana Jiskru, ale k jeho významným vlastníkom patrili aj magister Tomáš z Lučenca, Lossonzyovci, Ján Hunyady či Matej Korvín. Hrad bol viackrát zbúraný na príkaz panovníka z dôvodu výstavby bez povolenia.
Sobášom Žigmunda Forgacha s Annou Lossonzyovou sa majiteľom hradu stal na takmer tri storočia jeden z najvýznamnejších uhorských rodov – Forgachovci. Počas jeho vlády získal hrad dnešný pôdorys nepravidelného šesťuholníka s arkádovým nádvorím.
Počas nákladnej barokovej rekonštrukcie v roku 1762 podľa projektu A. Meyerhoffera do predného krídla umiestnili klenutú stĺpovú vstupnú halu, honosné dvojkrídlové schodište, slávnostnú sálu s iluzívnou nástennou maľbou a kaplnku.
Do vývoja hradu zasiahli nepriaznivo obe svetové vojny a neskôr prestavba z rokov 1952 až 1964 pre potreby ústavu sociálnej starostlivosti a od roku 1993 bol hrad nevyužitý. Posledná dvojetapová obnova pamiatky sa začala v roku 2008 a pokračuje až do dnes.
Zaujímavosťami kaštieľa sú najmä slávnostné priestory vo vstupnom krídle, ktoré patria medzi najkrajšie ukážky rozvinutej barokovej architektúry. Maľba v slávnostnej sále znázorňuje Triumf Aurory a alegóriu štyroch ročných období. Zachovali sa pôvodné, bohato vyrezávané dvere a kované mreže.
Z obdobia renesancie sú maľované vyrezávané stropy a figurálna nástenná maľba vojvodcov a kráľov s darovacími nápismi. V okolí kaštieľa sa zachovali časti pôvodného lesoparku, ktorý je doplnený plastikami z 18. a 19. storočia.
Hlasujeme za naj pamiatku
Páči sa vám táto pamiatka a chceli by ste jej poslať svoj hlas? Hlasujte za najkrajšiu či najsympatickejšiu pamiatku.
