Kremnica 9. júla (TASR) - Zabudnutý, takmer päťstoročný príbeh o samoľúbosti v podobe objednanej oslavnej básne na vlastnú osobu objavili nedávno v archíve členovia občianskeho združenia SOS Kremnica. Báseň si za zlatú korunovačnú pamätnú mincu v hodnote štyroch dukátov objednal u nemeckého humanistického básnika Rudolfa Agricolu z Wasserburgu kremnický kazateľ magister Mikuláš zo Sabinova.
Stalo sa to v roku 1512, keď Agricola pôsobil na Krakovskej univerzite a vydal sa na cestu po hornom Uhorsku. Kremnicu, ktorá bola známa najväčším výskytom zlata v okolí, nemohol obísť. Pravdepodobne sa ubytoval u spomínaného samoľúbeho kazateľa. Poeta vopred zaplatenú báseň skutočne napísal. Má dlhý názov - Panegyris pre ctihodného muža magistra Mikuláša zo Sabinova od Rudolfa Agricolu z Wasserburgu príležitostne vytlačená. Tvorí ju 13 dvojverší, v ktorých básnik zvelebuje údajné cnosti adresáta. Porovnáva ho so slávnymi postavami antického Ríma. Je vraj statočný ako vodca Camillus, spravodlivý ako cisár Traján, zbožný ako sám legendárny kráľ Numa.
Zdá sa však, že ani takáto básnická pocta kazateľovi nepomohla k posmrtnej sláve. Je zabudnutý, do histórie Kremnice sa ničím významným nezapísal. Približne tri roky po napísaní oslavnej básne pravdepodobne musel zmeniť pôsobisko. Objavuje sa v súvislosti s protireformačným hnutím v Banskej Bystrici. Pri povstaní baníkov mu údajne vypálili majer. V roku 1529 Mikuláš zo Sabinova zomrel a v Kremnici potom vraj jeho testamentári vymáhali nejaké dlhy.
Podľa názoru Mariána Bovana, člena združenia SOS, ktoré sa iniciatívne venuje objavovaniu histórie a zachovaniu pamiatok Kremnice a okolia, je tento príbeh aktuálny aj dnes. Poučenie tkvie v tom, že posmrtnú pamiatku si nemožno kúpiť, ale treba sa o ňu zaslúžiť svojím životom.
