Austrálčan Lleyton Hewitt dostáva bozk od svojej priateľky, belgickej tenistky Kim Clijstersovej po finálovom víťazstve nad Davidom Nalbandianom vo Wimbledone. FOTO – REUTERS
Keď sa koncom júna začínali tenisové majstrovstvá vo Wimbledone bez Raftera, v Austrálii dominoval futbal a sledovanie MS 2002 v Japonsku a Kórei. Do hlavnej súťaže All England Clubu sa priamo prebojovali len dvaja hráči superveľmoci (Hewitt, Arthurs), ktorá tam mala ešte pred tromi rokmi desiatich.
So šťastím na voľnú kartu prešiel aj Phillippoussis, ale odborníci sa pýtali: ,,Čo sa deje s austrálskym tenisom? Po odchode Raftera wimbledonský pôst?“ No čuduj sa svet, Austrália hrala napokon hlavnú rolu tohtoročného Wimbledonu. Všetci traja muži postúpili do osemfinále, Lleyton Hewitt to celé vyhral ako prvý Austrálčan 15 rokov po Cashovi, a vedno s ním aj Woodbridge štvorhru a Reid juniorskú dvojhru! Dokonalý triumf, ktorý prišli do šatne za Hewittom osláviť najväčšie austrálske osobnosti – Fraser, Newcombe, Stolle, Rosewall a Sedgman. Fraser si nechal podpísať spotené tričko a Newcombe nešetril komplimentmi. Hewitt – tento adelaidský ,,chlapec“ so zlatými nohami, nesmiernym talentom a víťazným duchom (jój, ako nenávidí prehry a nervóznie v nepriaznivých chvíľach) – má v rukách ešte mnohonásobný grandslamový potenciál na všetkých povrchoch. Najťažší je azda parížsky antukový.
Sám federálny predseda vlády John Howard, ktorý bol v čase Wimbledonu už piaty rok za sebou v Európe počas austrálskej zimy (…), z Ríma vedno s manželkou Janette telefonoval novému wimbledonskému majstrovi a blahoželal: ,,V mene všetkých Austrálčanov vám ďakujem za reprezentáciu a obdivuhodný výkon v takom mladom veku. Bolo to presvedčivé víťazstvo veľmi odolného športovca.“
Lenže ,,Aussies“ nielen iba velebili svojho hrdinu. Televízne čísla ukazujú, že finále Hewitt – Nalbandian sledovalo o takmer milión ľudí menej (2,1 mil.) než Rafter – Ivaniševič vlani (3,036 mil.). Ba čo viac, tým, že bol zápas taký jednoznačný (6:1, 6:3, 6:2), diváci postupne vypínali televízor (v Sydney videlo prvý set 513 406 ľudí, mečbal iba 234 426). Britský Guardian napísal, že šlo o najslabšie finále od roku 1958 (Fraser – Cooper), najbolestivejšie od roku 1974 (Connors – Rosewall) a najjednoznačnejšie od roku 1983 (McEnroe – Lewis). Austrálske denníky sa, pochopiteľne, z úspechu svojho tešili, Hewittov úspech sa dostal na titulné strany, ale priniesli aj perličky zo súkromia, ako napríklad to, že Lleyton sa vraj šikovne vyhol na bále víťazov tancu so Serenou Williamsovou a odcestoval s priateľkou Kim Clijstersovou na dovolenku do Belgicka.
Vari najväčší rozruch vyvolala snímka Hewitta pózujúceho s kubánskou cigarou po zisku trofeje, ktorá obletela všetky médiá. Protifajčiarske organizácie a nadá- cie proti rakovine sú pobúrené. Queenslandský fond boja s rakovinou vyzval Hewitta prehodnotiť svoj čin ústami výkonného riaditeľa Alana Hoopera: ,,To, čo vykonal, nie je len zaslúžená odmena hrdého majstra. Tu nemáme do činenia s uvedomelými dospelými ľuďmi, ale s precedensom, ktorý ovplyvní mládež. Deti a najmä mladí tenisti, ktorí sa chcú podobať svojim vzorom a vyhrávať vo Wimbledone, videli fajčiaceho mladíka, ktorého teraz majú obdivovať ako hrdinu a kopírovať. Keď si predstavím, že ročne umiera v Austrálii 19 000 ľudí na následky fajčenia, naskakuje mi husia koža a žiadam Hewitta, aby sa zamyslel nad svojím činom.“ Novinári márne zháňali reakciu Hewittovho tímu na tieto kritické postrehy a svetová tenisová jednotka stále nemá doma medzi siedmou veľmocou na ružiach ustlané.
ANDREJ BUČKO, Melbourne
