BRATISLAVA – Ekonóm Eugen Jurzyca vidí príčiny finančných podvodov a škandálov v rozpade systému neformálnych pravidiel. „Bez toho, aby v spoločnosti panovala dôvera, zmysel pre korektnosť, čestnosť a pravdovravnosť, bez toho formálne pravidlá nebudú platiť,“ hovorí Jurzyca. Formálne pravidlá, napríklad zákony, podľa neho nedokážu sami o sebe zabrániť podvádzaniu a tunelovaniu. „Takýto mechanizmus v USA určitý čas fungoval, ale podľa niektorých odborníkov, sa práve systém neformálnych pravidiel v poslednej pätine minulého storočia rozpadol,“ dopĺňa Jurzyca.
Hoci ekonómovia považujú čerstvú krízu za vážnu, nevidia v nej hrozbu pre kapitalizmus. „Systém má naštrbenú dôveru a bude sa podľa mňa meniť,“ tvrdí Jurzyca, ale upozorňuje, že to nebude znamenať koniec kapitalizmu. „Vôbec nie, len ten kapitalizmus bude o nejakých 20 – 30 rokov vyzerať trošku inak“. Rozhodujúcou hodnotou by sa mali stať vedomosti a nie vlastníctvo vo forme nehnuteľností, strojov a podobne. „Spoločnosť založená na poznatkoch neznamená, že zmizne priemysel alebo poľnohospodárstvo. Len už nebudú rozhodujúce,“ konštatuje Jurzyca.
Podobný názor má Miroslav Beblavý, ekonóm Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť. „Keď sa pozrieme do minulosti, tak škandály podobnej úrovne neviedli nikdy k masívnej zmene spoločenského alebo ekonomického systému, skôr sa doťahovali pravidlá,“ tvrdí Beblavý.
Na naštartovanie výraznejších zmien systému sú nevyhnutné udalosti, ktoré by zasiahli všetkých obyvateľov, akými boli napríklad veľká depresia v 30. rokoch alebo II. svetová vojna. „Zatiaľ si nemyslím, že ide o problémy takéhoto charakteru,“ domnieva sa Beblavý, podľa ktorého by sa to mohlo zmeniť jedine, ak by došlo k úplnému rozpadu dôvery v súčasný systém. (rp)
