Brusel 11. júla (TASR) - Väčšina 10 kandidátskych krajín, ktoré sa chcú stať členmi Európskej únie (EÚ) v roku 2004, sa pravdepodobne pripojí k eurozóne do roka 2010. Viceguvernér maďarskej centrálnej banky Gyorgy Szapary na ekonomickom seminári v Bruseli vyzval Európsku komisiu (EK) a Európsku centrálnu banku (ECB), aby neodrádzali kandidátske krajiny od úsilia pripojiť sa k eurozóne čo najskôr po vstupe do EÚ.
Podľa jeho slov neexistuje dôkaz, že fiškálne obmedzenia, potrebné pre členstvo v eurozóne, by poškodili hospodársky rast a rozvoj bohatstva na úroveň súčasných členov EÚ. Malé krajiny, najmä tie, ktorých meny sú ukotvené na euro, budú prvé v poradí - môže to byť Estónsko a Litva.
Ako informuje agentúra Reuters, členmi EÚ sa chcú do roka 2004 stať Česká republika, Poľsko, Maďarsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Slovensko, Slovinsko, Cyprus a Malta. Pred vstupom do eurozóny však budú musieť byť minimálne dva roky členmi mechanizmu výmenných kurzov ERM II, v rámci ktorého bude ich mena môcť kolísať 15% na obidve strany od parity k euru. Navyše budú musieť splniť kritériá Maastrichtskej dohody - štátny dlh nesmie prekročiť 60% hrubého domáceho produktu (HDP), deficit rozpočtu tri percentá HDP a inflácia musí byť 1,5-% rozpätí od priemeru troch najlepších členov eurozóny.
G. Szapary uvádza, že noví členovia EÚ musia plniť tieto kritéria od roku 2005, ak chcú prijať euro v roku 2007, pričom rok 2006 bude rokom revízie dosiahnutých výsledkov.
Viceguvernér zároveň spochybnil názory niektorých predstaviteľov ECB a EK, že kandidátske krajiny ohrozujú hospodársky rast, ak sa budú usilovať príliš rýchlo splniť maastrichtské kritériá. "Hodnotenie rozsahu strát je komplexná otázka, na ktorú ekonomická literatúra ani empirický výskum nedáva jednoznačnú odpoveď," povedal G. Szapary a dodal, že Grécko, Taliansko, Portugalsko a Španielsko tesne pred vstupom do eurozóny mali vysoký hospodársky rast.
Podľa jeho slov správa, ktorá hovorí, 'neponáhľajte sa, pretože potrebujete vyššiu infláciu a deficit, aby ste mali manévrovací priestor', je nesprávna.
Generálny riaditeľ medzinárodných a európskych vzťahov ECB Pierre van der Haegen oponuje, že takýto signál nevysielali a poukazuje na potrebu vhodného načasovania rozšírenie menovej únie. Zároveň upozornil na riziká prijatia menovej rady s eurom, ktorá vyžaduje veľkú vnútornú pružnosť mzdového a cenového mechanizmu, ako aj podstatnú súdržnosť hospodárskej politiky.
Podľa názoru analytikov takáto menová rada môže byť výhodná pre malé krajiny, ako Estónsko, no pre väčšie štáty, napríklad, Poľsko, prináša určité riziká. Reagujú tým na návrhy nového poľského ministra financií Grzegorza Kolodka na vytvorenie menovej rady, devalváciu zlotého a uvoľnenie menovej politiky, čo v radoch ekonómov vyvolalo stav pohotovosti.
* 1 sov
