Kalligram, Bratislava 2001, preložil Imrich Brežný
Z medzinárodnej edície Majstri vied už u nás vďaka Arche a Kalligramu vyšlo niekoľko titulov. Zmyslom edície je podávať súhrnnú informáciu o stave poznania ľudstva a ide vždy nielen o diela s vedeckým potenciálom, ale súčasne o knihy, ktoré sa dajú čítať aj „v mestskej doprave“. Susan A. Greenfieldová je poprednou britskou farmakologičkou, za sebou má úspešnú knihu Cestovanie po centrách myslenia, tentoraz môžeme spolu s ňou pozorovať mozog od štádia oplodnenia ľudského vajíčka až po úplné rozvinutie mozgovej činnosti, ktorá dáva človeku jedinečný charakter. Knižka, ktorá má aj svoje filozofické rozmery, sa venuje tiež tajomstvám ľudskej pamäti.
John B. Keane: Írske poviedky
Slovenský spisovateľ, Bratislava 2001, preložila Anna Pokorná
Autor Írskej lásky neostal nič dlžný svojej povesti ani v tejto knihe poviedok, naopak, práve v krátkych prózach najvypuklejšie vystupuje pocit ľudskej spolupatričnosti, hlboký súcit, láska k životu, ale najmä Keanov neobyčajný zmysel pre groteskné i komické polohy ľudskej existencie. V pestrej palete príbehov obyčajných ľudí autor priam írečito začiera do samej podstaty írskeho vidieka a jeho domáceho koloritu.
Ewa Lipska: Sedemnásť červených veveričiek
Drewo a srd, Banská Bystrica 2001, preložil Karol Chmel
Poľská autorka, ktorej básne vychádzajú aj v USA, Holandsku, Nemecku, vo Francúzsku a v ďalších krajinách, prekvapuje dôkladnosťou, s akou sa zakaždým konkretizuje lyrická situácia. Dej jednotlivých básní prebieha na presne určenom mieste (v škole, múzeu, nemocnici, hoteli) a čitateľa vždy osloví konštrukčná logika a významová jasnosť. Ako charakterizuje jej tvorbu prekladateľ Karol Chmel, akoby sme sa podľa Lipskej všetci na seba podobali, no pritom to vôbec neprekáža tomu, aby každý z nás bol iný. Aj to je asi jeden z kľúčov nielen k jej získavaniu významných literárnych cien, ale aj k čitateľskej úspešnosti.
Francis Wheen: Karl Marx (Životopis)
Slovart, Bratislava 2001
O marxizme vyšli tisíce kníh, ale takmer všetky napísali vedci a nadšenci, pre ktorých je skoro rúhaním zaoberať sa Karlom Marxom ako človekom z mäsa a krvi, pruským emigrantom, z ktorého sa stal anglický gentleman strednej vrstvy, zlostným agitátorom, ktorý strávil väčšinu dospelosti v učenom tichu študovne Britského múzea, žoviálnym hostiteľom, ktorý sa pohádal takmer so všetkými priateľmi, človekom oddaným rodine, ktorý oplodnil vlastnú slúžku, a hlboko vážnym filozofom, ktorý miloval chlast, cigary a vtipy. Dejiny dvadsiateho storočia sú Marxovým dedičstvom. Keď však napríklad počul, že nová francúzska strana tvrdila, že je marxistická, reagoval: „Pokiaľ ide o mňa, aspoň ja nie som marxista.“ Napriek tomu celých sto rokov po jeho smrti polovici svetovej populácie vládli vlády, ktoré hlásali, že marxizmus je vierou, čo ich vedie.
