ho pápeža Silvestra II., čím sa z pohana Vajka stal kresťanský kráľ Štefan.
Bol to prvý korunovaný uhorský kráľ, teda aj kráľ Slovákov. Pretože práve za jeho vlády došlo k postupnému včleňovaniu územia Slovenska do Uhorského štátu. Svätoštefanská koruna sa stala hlavným symbolom uhorského štátu. Donedávna bola táto koruna uložená v Národnom múzeu v Budapešti, dnes zdobí budapeštiansky parlament.
V tom čase bola korunovácia veľkou udalosťou. Kniežací rod sa týmto slávnostným aktom menil na dedičný kráľovský rod, ktorý mal právo vládnuť požehnané od najvyššej svetskej a cirkevnej moci.
Štefanovu cestu ku korune vyšliapal už jeho otec Gejza z rodu Arpádovcov, ktorému sa podarilo zjednotiť pod svojou vládou maďarských náčelníkov. Na rozdiel od legendy prijal spolu so svojím synom Vajkom krst už v roku 995. Ten pri krste dostal meno Štefan.
Legendy hovoria, že Štefan od začiatku svojej vlády šíril svoj vplyv v Uhorsku nie mečom, ale krížom, v skutočnosti aj v ňom ešte horela pohanská kočovná krv. Podľa historikov neraz pohanské idoly vyháňal ohňom a mečom. Napriek tomu si zaslúžil prívlastok kresťanský kráľ.
Aby sa cirkevná organizácia rozšírila do všetkých kútov kráľovstva, nariadil, aby každých desať osád na svoje trovy postavilo kostol a venovalo mu dve poplužia poľa a dostatočný počet služobníkov na jeho obrábanie. Samotný kráľ prispel v takto založenej farnosti dostatočnou výbavou pre kňaza.
Po korune Štefana pokukoval jeho príbuzný Kopáň. Štefanovi sa podarilo kráľovskú korunu udržať, v boji bol totiž vo výhode. Oproti pohanovi Kopáňovi mal podporu pápeža a kresťanskej Európy.
Štefan bol známy aj tým, že mal na svojom dvore veľa Nemaďarov, dvaja veľmoži zo Slovenska Poznan a Hunt boli jeho najbližšími radcami. Samotný Štefan si veľmi dobre uvedomoval rečovú a etnickú rôznorodosť Uhorského kráľovstva. A práve preto svojmu synovi a nástupcovi Imrichovi neustále zdôrazňoval, aby tento stav chránil a nedovolil nadvládu jedného jazyka.
Štefan vytvoril centralizovaný, jednotne organizovaný štát. Kráľovstvo nespravoval sám, rozdelil ho na župy, na čelo každej dosadil župana.
Zomrel v roku 1038 a bol pochovaný v stoličnom Belehrade. V roku 1083 bol vyhlásený za svätého.
V Maďarsku bol celý rok 2000 venovaný oslavám výročia vzniku Uhorského štátu. MIRKA HOROBOVÁ
