Bývalý maďarský premiér Viktor Orbán pochopil, že stratil voličov „stredu“, a preto začal tvoriť elektorát na pravej strane politického spektra. Ukázalo sa pritom, že agresívna, antikomunistická a nacionalistická rétorika je v Maďarsku účinná, povedal v rozhovore pre Gazetu Wyborczu Endre B. Bojtar, šéfredaktor maďarského týždenníka Magyar Narancs.Pred jarnými parlamentnými voľbami som zažil v Budapešti čudnú, takmer predrevolučnú atmosféru: niekoľkostotisícové demonštrácie stúpencov Fideszu Viktora Orbána, mládež so stuhami v národných farbách ako v marci 1848. Atmosféra národného vzopätia ako roku 1956. Čo sa stalo v maďarskom politickom živote, že sa rozhostila takáto klíma?
Rok 1956 bol antikoloniálnym vzopätím. Maďarsko roku 2002 je však nezávislou krajinou. Napriek tomu, že vo volebnej kampani padlo veľa ťažkých slov, skutočná revolučná situácia v spoločenskom zmysle nenastala. Medzi prvým a druhým kolom volieb však vzniklo politické hnutie, ktoré inicioval vtedy vládnuci Fidesz so širokou podporou spoločnosti. Toto hnutie operovalo národnou rétorikou. Bolo ho vidieť nielen v Budapešti, lebo premiér Orbán veľa cestoval aj po provincii, kde sa organizovali masové demonštrácie. Ťažko povedať, ako dlho také hnutie vydrží a či sa mu podarí zmobilizovať davy aj v normálnom, každodennom politickom živote. Nemyslím, že by sa podarilo udržať takéto napätie uprostred tých najmä mladých ľudí, ktorých sme videli na uliciach v máji. Treba však pripomenúť, že počas všetkých tých demonštrácií sa nevyskytovala nijaká agresia, dokonca ani na demonštráciách krajne pravicového MIÉP-u. Nedošlo k nijakému výbuchu, hoci sa toho mnohí pamätníci roku 1956 obávali. Všetky tie masové manifestácie organizovala v konečnom dôsledku jedna strana.
Okrem demonštrácií MIÉPu mali ostatné masové akcie charakter podpory vtedajšej vlády, a vtedajšia vláda ich aj organizovala. Objavovala sa tam národná symbolika a rétorika a vytváral sa dojem, akoby sa krajina nachádzala v smrteľnom nebezpečenstve - keby zvíťazili socialisti.
To bola, samozrejme, kamufláž. Nijaké nebezpečenstvo nehrozilo, a veľmi dobre to vedel aj sám premiér Orbán.
Bol som na Námestí hrdinov počas manifestácie MIÉPu už po voľ-bách. Predseda István Csurka tam obvinil socialistov zo smrti Tibora Simona, bývalého futbalistu a trénera Ferencvárosu, ktorého v máji neznámy páchateľ zavraždil na ulici v Budapešti. MIÉP sa teraz do parlamentu nedostal, lebo hoci má roky stály elektorát okolo 0,25 milióna voličov - čo mu pred štyrmi rokmi pri nízkej volebnej frekvencii zaručilo niekoľko kresiel, dnes je vďaka vyššej účasti občanov na voľbách situácia iná. Aká je budúcnosť MIÉPu a celkovo extrémnej pravice v Maďarsku?
To záleží najmä od Fideszu. Ak bude Fidesz aj naďalej veľkým hráčom, nebude mať MIÉP nijakú šancu vrátiť sa do parlamentu. Je pravda, že MIÉP má stály elektorát, ale keby Fidesz nepoužíval počas kampane agresívnu, nacionalistickú rétoriku, ktorú mal dovtedy rezervovaný MIÉP, extrémny okraj Fideszu mohol ísť voliť csurkovcov. Viem si predstaviť, že voliči MIÉPu v budúcnosti dajú hlasy Fideszu, a to tým skôr, že MIÉP nebude mať peniaze a Csurka nástupcu. Csurka si naozaj myslel, že sa do parlamentu dostane, porážka ho šokovala. Neudrží si elektorát. Strana, ktorá nie je v parlamente, v maďarskom politickom živote neexistuje.
Znamená to, že MIÉP sa bude marginalizovať, a vo Fidesze sa posilní radikálne krídlo?
V podstate áno.
A akú silu predstavuje Rádio Pannon, ktoré reprezentuje MIÉP? V Poľsku je Radio Maryja obrovskou politickou silou, má približne päť miliónov poslucháčov.
Rádio Pannon nie je nadregionálnou stanicou ako Radio Maryja. Je to budapeštiansky rozhlas takú majú koncesiu. Ani MIÉP neexistuje v provincii, kde má podporu len okolo dvoch percent obyvateľstva. Keby tak Rádio Pannon počúvali aj mimo Budapešti, nemyslím, že by to MIÉPu pomohlo. Ak sa niekto radikalizuje v provincii, podporuje FKGP, Nezávislú stranu maloroľníkov.
Ale veď strana FKGP vlastne prestala jestvovať. Vo voľbách dostala necelých päť percent, ich líder József Torgyán skončil. Znamená to azda, že Fidesz prebral aj hlasy torgyánovcov?
Fidesz odpílil Torgyána a zruinoval mu stranu dosť nevyberaným spôsobom. Bola to vedomá politika.
Lídri Fideszu sú priateľmi z vysokoškolského internátu. Dnes majú po štyridsiatke, sú teda pomerne mladí a stále držia spolu.
Viktor Orbán, János Áder, László Köver, József Szájer študovali spolu na kolégiu Istvána Bibóa, ich učiteľom bol István Stumpf. Znamená to, že určité demokratické vnímanie v tej skupine jestvuje, a Orbán nie je samovládcom. Preto mali úspech. Pred prvým kolom volieb sa Fidesz usiloval o miernu kampaň, hoci Köver by bol iste chcel byť radikálnejší, lebo vie, že po takej rétorike je v Maďarsku dopyt. Iní chceli, aby sa Orbán nezúčastňoval na kampani a bol veľkým mužom, ktorý sa priamo neangažuje v predvolebnom boji.
A potom sa ukázalo, že je potrebný v prvej línii.
Ukázalo sa, že táto taktika sa neosvedčuje. Socialisti začali pochod zľava smerom k stredu. Péter Medgyessy, súčasný premiér, začal hovoriť o záujme maďarského národa a urobil pár priateľských gest voči cirkvi, poskytol interview pravicovému denníku Magyar Demokrata, kde hovoril, že pochádza zo Sedmohradska a že jeho MSZP je citlivá voči problémom maďarskej menšiny v susedných krajinách. Fidesz si to všimol a pochopil, že stráca stred. Bojoval oň až do prvého kola volieb, ktoré prehral, a pochopil, že stred je stratený. Vtedy začal tvrdo budovať elektorát na pravej strane spektra. Ukázalo sa, že agresívna, antikomunistická a nacionalistická rétorika je účinná – v druhom kole Fidesz zvíťazil, hoci nemohol vytvoriť vládu, lebo liberáli vytvorili koalíciu so socialistami. Teraz bude Orbán bojovať aj mimo parlamentu a bude využívať prostriedky, ktoré v parlamentných demokraciách nie sú štandardné…
„Vpred, Maďarsko, vpred Maďari!“
Presne tak. Volebný slogan sa má stať heslom, ktoré zjednotí protivládnu opozíciu. Toto hnutie vyvíja aj tlak na parlament i vládu pomocou demonštrácií na uliciach. Okrem toho vznikajú „občianske krúžky“, kde sa ideologicky pracuje. To druhé je trochu smiešne, ale aj nebezpečné, lebo takýto vzťah k politike znamená negáciu demokratických inštitúcií vytvorených s námahou po roku 1989.
Aká je v Maďarsku súčasná pozícia cirkvi?
V Maďarsku sú dve cirkvi – katolícka a protestantská reformovaná. Obe otvorene podporovali kampaň Fideszu, a ten zasa dbal o ich záujmy. Fidesz spojil štát s cirkvou, ale skôr v symbolickom zmysle. No nielen to. Keď sa modifikoval lustračný zákon, doplnili ho o dodatok, že všetky verejné osoby, napríklad redaktori, aj v súkromných médiách, musia prejsť lustráciou. Aj mňa lustrovali, lebo som mal vplyv na vytváranie verejnej mienky. Do tejto klauzuly sa však nedostali duchovní, čo bolo ústupkom Fideszu voči katolíckej a protestantskej reformovanej cirkvi, ktoré sú dodnes plné bývalých spolupracovníkov maďarskej bezpečnosti. Takto, ale aj financovaním obnovy kostolov zo štátnej pokladnice uvrhol Fidesz cirkvi do závislosti, a tie mu zas poskytli konzervatívny mandát, lebo Fidesz tvoria bývalí liberáli, ktorí po roku 1993 obrátili kormidlo vpravo. Táto voľba konzervatívno-národnej kultúry bola dobrým obojstranným obchodom.
Fideszu sa podarilo pokaziť si dobré vzťahy s najbližšími susedmi so Slovenskom a Rumunskom – a oslabiť višegrádsku spoluprácu. MSZP sľubovalo ako prioritu svojej zahraničnej politiky zlepšenie týchto vzťahov. A je tu aj otázka integrácie do EÚ.
V rokovaniach s Európskou úniou Fidesz neurobil nijakú chybu. Rozhovory s Bruselom sa viedli dobre – v ich dôsledku sa uzavrelo mnoho kapitol, a tempo bolo rýchlejšie než za Hornovej vlády. Mne sa skôr nepáčili sympatie Fideszu voči politikom, ako je Haider, Berlusconi, Schüssel, Stoiber – s týmito politikmi si rozumeli lepšie než s Blairom či Schröderom. Mám podozrenie, že Fidesz kalkuloval aj s tým, že Maďarsko nevstúpi do EÚ, alebo že sa dokonca Európska únia rozpadne. Nová, povolebná rétorika Fideszu začína byť protiúnijná. Dokonca začali padať čudné vety o cudzom kapitáli, ktorý chce vykúpiť Maďarsko.
V susedných krajinách žije niekoľko miliónov Maďarov. Otázka Preukazu Maďara pokazila najmä vzťahy so Slovenskom i s Rumunskom.
Tu bol Fidesz opäť dôsledný v rétorike. V predvolebnej kampani roka robili politici Fideszu nejasné narážky, že keď sa zmocnia vlády, zrevidujú zmluvy s Rumunskom i Slovenskom. Iste, nič z toho nebolo. Preukaz Maďara však susedov zbytočne podráždil. Najmä z hľadiska EÚ, ktorá mala na začiatku voči tomuto dokumentu vážne výhrady. Tieto výhrady však maďarská vláda vzala na vedomie a urobila zásahy, ktorými uspokojila Brusel. Spomínaný zákon bol dôležitý zo symbolického hľadiska. Maďari žijúci v susedných krajinách (okrem Rakúska a Slovinska) dostali dokument, ktorý ich fakticky k ničomu neoprávňoval – dostali doklad, že sú Maďarmi; vydal im ho maďarský štát, so svätoštefanskou korunou, a to v nich vzbudzovalo nádej, že to bude niečo také ako maďarský pas. Je to nebezpečná a nezodpovedná hra na city maďarskej menšiny.
A čo budúcnosť dvoch malých parlamentných strán? Zväz slobodných demokratov (SZDSZ) mal len čosi vyše piatich percent, a jeho dnešná silná pozícia (štyria ministri) vyplýva z toho, že je jazýčkom na váhach a prevážil na úkor postkomunistickej Maďarskej socialistickej strany (MSZP). Maďarské demokratické fórum (MDF) zas vošlo do parlamentu ako čosi pripojené k Fideszu.
V prípade MDF záleží, čo urobí Fidesz. Medzi Fideszom a MDF niet nijakých ideologických rozdielov. Prečo teda MDF jestvuje? Ľudia ani nemali možnosť voliť samostatné MDF, lebo táto strana vstúpila s Fideszom do predvolebnej koalície. Nevieme, či tá strana ozaj jestvuje a akú by mala podporu, keby vystupovala samostatne. Šéfka strany Ibolya Dávid je síce reálnou osobou, takisto ako aj zopár ľudí z jej blízkosti, ktorí sú v parlamente, ale akú predstavujú silu? Pokiaľ ide o liberálov zo SZDSZ, nepochybujeme, že jestvujú. Už len preto, lebo majú silné ideologické rozpory (v hospodárskych a sociálnych otázkach) s MSZP.
V „Medgyessyho afére“ SZDSZ veľa stratila. Prvou reakciou politikov SZDSZ na zverejnenie faktu, že súčasný premiér za komunizmu spolupracoval so zvláštnymi službami, bola žiadosť, aby premiér Medgyessy odstúpil. Až po tvrdej diskusii so socialistami liberáli súhlasili, aby zostal.
Prvá reakcia SZDSZ bola hlúpa. Lebo „Medgyessyho aféra“ bola „aférou“ len čiastočne. Medgyessy povedal, že pracoval v kontrarozviedke. Roku 1982 bol úradníkom na ministerstve financií a pripravoval vstup Maďarska do Medzinárodného menového fondu – napriek nátlaku Rusov. Momentálne mu nemám dôvod neveriť a myslím, že jeho vtedajšia práca v kontrarozviedke vôbec nebráni, aby bol premiérom demokratického Maďarska. Nevidím ani rozpor, ak bol niekto v bývalej antikomunistickej opozícii (SZDSZ) a dnes pracuje vo vláde, ktorú vedie Medgyessy. Predsa každý vedel, že Medgyessy bol členom kádárovského establišmentu. „Medgyessyho aféra“ bola normálnou politickou provokáciou novín, ktoré sú propagandistickou zbraňou Fideszu.
Čo sa bude diať ďalej?
Bude to zrejme zaujímavé. Ak prejde Medgyessyho návrh zákona, ktorý by umožnil zverejniť všetky dáta o politických zväzkoch s tajnou políciou z čias komunizmu, bude to pre politickú i cirkevnú elitu znamenať veľký okamih pravdy. Celá aféra okolo Medgyessyho je však „zástupná“ – supluje skutočnú politiku, a to je na tom to najsmutnejšie. Namiesto toho, aby sme sa zaoberali skutočnými problémami krajiny, riešime prípad vysokého politika, ktorý spolupracoval s tajnými službami. Mysleli sme si, že špiónsko-eštébácke aféry deväťdesiatych rokov máme za sebou. Zdá sa, že nie.
KRYSZTOF VARGA
Gazeta Wyborcza (krátené)
