Jean-Marc Barr študoval na Kalifornskej univerzite v Los Angeles, na Sorbone a na Guildhall School of Music and Drama v Londýne. Herecká spolupráca s dánskym režisérom Larsom von Trierom ho priviedla k vlastnej režisérskej práci. V rámci manifestu Dogma 95 debutoval v roku 1999 ako režisér, scenárista a producent príbehom Milenci. Ten sa stal prvou časťou Trilógia slobody, ktorej ďalšie dve časti - drámu To je moje telo (2000) a komédiu Blažené bytosti (2001) - spolurežíroval s Pascalom Arnoldom. FOTO - MFF KV
Dnes sa v Karlových Varoch rozhodne o tom, kto si odnesie Krištáľový glóbus. Predsedom poroty je Francúz s americkým občianstvom narodený v Nemecku - JEAN MARC-BARR. Po karlovarskej kolonáde sa vždy prechádzal s úsmevom, akoby namiesto náročných filmových prehliadok sedel v perličkovom kúpeli. Mal na to dôvod: jeho voľná trilógia o slobode lásky, sexu a ducha, ktorú tu prezentoval, zlákala do sál aj ostatných členov poroty, spravila z neho miláčika publika a postarala sa o jedny z najdlhších festivalových ovácií. V rozhovore prre SME hovorí o slobode, sexualite, ženách a Bohu.
Nedávno ste boli na festivale v Moskve. Spája ho niečo s Karlovými Varmi?
„Nemá karlovarskú intimitu. Tu som uprostred bujarých študentov, a tak sa práve Karlove Vary najviac približujú mojej predstave filmového festivalu.“
Na festivaly vás pozývajú, aby ste ukázali vlastnú tvorbu. Ale preslávili ste sa ako potápač Jacques v Bessonovej Magickej hlbočine. Prečo ste nehrali v ďalších takýchto snímkach?
„Ďalší tínedžerský film som nepotreboval. Nedostal som sa do filmového biznisu, aby som bol babysitterom. Ovplyvnila ma tvorba Majakovského, Vysockého, Godarda, Renoira.“
Ako ste sa dostali pod vplyv ruských umelcov?
„Oženil som sa s Juhoslovankou, ktorá ma do tej kultúry zasvätila.“
Inšpirovala vás, aby ste nakrútil film Milenci, ktorý hovorí o vzťahu Francúzky s Juhoslovanom žijúcim ilegálne vo Francúzsku?
„Áno, je to európsky film. Pýta sa, či môžeme milovať, koho chceme a kde chceme. Dodnes to nie je možné. So svojou ženou Irinou som žil sedemnásť rokov. Je asi lepšie zostať milencami.“
Ten film sa končí rozchodom páru. Ako zareagovala Irina, keď ho videla?
„Odišla.“
Európania však veria na lásku, aj keď ich delí tisíc kilometrov. Dokážeme jazykové a kultúrne rozdiely prekonať?
„Jazyk nie je tým problémom. Všetci sa dohovoríme po anglicky. A práve takáto európska komunita vyprodukovala diela ako Prelomiť vlny či Tanečnica v tme.“
Naviedli vás práve Triersove úspechy na to, aby ste nakrútili trilógiu Milenci, To je moje telo a Blažené bytosti práve v angličtine?
„Angličtina je spôsob, ako komunikovať s celým svetom. Trilógia ukazuje, že len individuálna sloboda tvorí slobodu kolektívnu a musíme za ňu bojovať. Máme právo hovoriť, čo chceme, aj keď sa môžeme mýliť.“
Stále rozprávate o slobode. Chcel vám ju niekto vziať?
„Cítil som to pri prezidentských voľbách Busha a Chiraca. Médiá z nás robili mutantov neschopných rozmýšľať. Lenže ja nechcem byť mutantom. Som blázon, kráľ Lear. Ten, ktorý hovorí pravdu.“
Keď sa Le Pen dostal vo voľbách do druhého kolo, boli ste bláznom alebo mutantom?
„Skrýval som sa v hanbe.“
Vyjadrili ste svoje zhrozenie verejne?
„Bol to trend, ale ja si to nemôžem dovoliť.“
Takže váš výrok o slobode je len frázou?
„Slobodou je aj to, keď sa priznám, že svoj názor nemôžem hovoriť verejne. V otázke individuálnej slobody som viac Američanom.“
Čo je pre vás vo filme dôležité?
„Aby sa diváci identifikovali s dilemami postáv.“
Veríte, že sa so sexuálnymi problémami dokáže identifikovať aj bigotná Amerika?
„Amerika nie je bigotná, len isté veci ignoruje.“
Čo? Nahotu? A čo ignoruje Francúzsko?
„Prisťahovalcov? Nanešťastie, ja som privilegovaný. Som biely a vďaka tomu som dostal viac šancí, ako keby som sa volal Muhammad.“
Elodie Bouchezová hrá vo filme To je moje telo ženu, ktorá pomôže mužovi v jeho sexuálnej frustrácii. Vidíte ženy ako nositeľky zmien?
„Múzou trilógie je žena. Sila ženy je v jej inštinkte a intuícii. Kto chce byť slobodný, musí sa spoliehať na ne, a nie na rácio. Minulé storočie bolo storočím myšlienok, a preto zlyhalo.“
Vaše filmy sú veľmi erotické. Ako ďaleko si dovolíte zachádzať v intímnych scénach?
„Chcem ukazovať radosť dotykov a bozkov.“
Improvizovali ste pri natáčaní?
„Nemali sme toľko času. Mohol by sa pri tom stratiť príbeh.“
Často kritizujete náboženstvo. Ale vy ste predsa vyrastali v katolíckej rodine, nie?
„Keď som mal šestnásť, chcel som sa stať kňazom.“
Prečo?
„Veril som, že ak chcem konať dobro, musím byť kňazom. Ale neskôr som si uvedomil, že náboženstvo je ako politika. Prestal som sa brať tak vážne. A Boh nie je politika.“
Čo tým chcete povedať?
„Boh je vo svojej absurdite prekrásny.“
Tak ako život?
„Áno. Je iracionálnou komédiou bez predestinácie. Chaos, ale našťastie sa nám v ňom darí fungovať.
A čo film?
„Filmom prinášame do absurdných okolností harmóniu. Film je len ilúziou.“
