V malom kníhkupectve uprostred Paríža visí hrubou fixkou napísaný rebríček. Tri z najpredávanejších titulov sú v týchto dňoch knihy spisovateľky, historičky a esejistky Hannah Arendtovej. Nový záujem o ňu vyvolalo aj nedávne vydanie niekoľkých zväzkov jej korešpondencie, medzi nimi kniha historičky Elzbiety Ettingerovej Hannah Arendtová - Martin Heidegger.
Hannah Arendtová a Martin Heidegger sa zoznámili v roku 1924. Ona bola skvelá osemnásťročná židovská študentka filozofie a on mal tridsaťpäť - uznávaný univerzitný profesor. Začalo sa to vášnivým ľubostným a mileneckým vzťahom. Potom sa vzájomná závislosť menila podľa ich rozdielnych potrieb a rozhodnutí, ale trvala celý ich život. „Ako obrovsky rozmanitá je vo svojich prejavoch láska! Láska nie je prejavom sexuálneho pudu. Keby bola, mala by stále tú istú podobu. Sexuálny pud sa vôbec neprejavuje, skrýva sa. Ide iba o to, aby zrodil a podporoval lásku, jej prejavy majú zmysel a hodnotu samy za seba.“ Kniha Elzbiety Ettingerovej je svedectvom bolesti, lásky, manželstiev, útekov a lží, za Hitlera aj po ňom, keď Heidegger síce stále ešte bol filozofickou hviezdou, ale aj bývalým exponentom nacizmu, vzorným rektorom univerzity v Heidelbergu v dobe temna. Hannah Arendtová musela v tridsiatych rokoch z Nemecka odísť a začala kariéru v New Yorku. Po vojne najskôr Heideggerov obdiv k národnému socializmu odsúdila, ale po ich prvom povojnovom stretnutí v roku 1950 mu všetko odpustila a vlastne len vďaka jej neúnavnému lobingu nakoniec Heideggera akceptovali aj v Amerike. To už bola hviezdou ona.
„Ešte vždy mi pripadá neuveriteľné, že sa mi podarilo dosiahnuť oboje - veľkú lásku i zmysel pre vlastnú identitu,“ píše v roku 1937 v najkrajšom ľúbostnom liste dvadsiateho storočia. „A pritom som dosiahla jedno len vďaka tomu, že som mala to druhé. Teraz už konečne viem, čo je šťastie.“ Tie slová nepatrili Heideggerovi, ale jej manželovi Heinrichovi Blücherovi. „V tejto knihe chýba venovanie,“ napísala Heideggerovi v roku 1958, keď mu tak ako všetky svoje knihy poslala svoj Ľudský údel. „Veď ako som ju mohla venovať Tebe, svojmu dôvernému priateľovi, ktorému som ostala verná i neverná, oboje s láskou.“
HODNOTENIE: *****