Bratislava 14. júla (TASR) - Diaľničná sieť Európskej únie (EÚ) vzrástla v rokoch 1990 - 1999 o približne 25 % na celkových 49 200 kilometrov (km). Rozsah železničných tratí klesol naproti tomu o 4 %, na 153 600 kilometrov. V kandidátskych krajinách vykázali diaľnice rast 32 %, čím dosiahli úroveň 2 850 km. Železnice poklesli takmer o 6 % na 65 400 km.
Ako ďalej vyplýva zo správy Štatistického úradu Európskeho spoločenstva (Eurostat), ktorú zverejnili dopravné noviny Transport, v sledovanom období sa rozšírila diaľničná sieť EÚ o takmer 10 000 km. Najviac v Španielsku (3 564 km), Francúzsku (2 479 km) a Nemecku (618 km). Najväčší relatívny nárast zaznamenali Portugalsko (4-násobne), Írsko (3,6), Grécko (2,6) a Fínsko (2,1-násobne). Najhustejšiu sieť v km na 1 000 štvorcových kilometrov malo v roku 1999 Holandsko (57,5) nasledované Belgickom (55,1) a Luxemburskom (44,5). Najredšie pokrytie cestnou infraštruktúrou mali Fínsko a Írsko (1,4). Priemer za úniu je 15,8 km/1000 štvorcových kilometrov.
Spomedzi 10 monitorovaných kandidátskych krajín na členstvo v EÚ, ktorým úhrnom vzrástla cestná sieť o 701 km na 2 850 km, sa v poslednej dekáde minulého storočia podarilo vybudovať najviac diaľnic Maďarsku (181 km). O 10 km menej postavili Slovinci, nasledovaný Českou republikou (142 km) a Slovenskom (103 km). V sledovanom období poklesla o 4 kilometre diaľničná sieť Litvy a status quo vykázalo Rumunsko (113 km diaľnic). Čo do hustoty ciest sa priemer EÚ podarilo z kandidátov dosiahnuť len Slovinsku (19,7 km na 1000 štvorcových km). Nasledujú Litva (6,4), Česká republika (6,3) a štvrté je opäť Slovensko (6). Menej ako 1 km na 1000 štvorcových km územia má diaľničnou infraštruktúrou pokryté Poľsko a Rumunsko.
Zo zistení Eurostatu ďalej vyplýva, že železničná sieť poklesla u členov EÚ v rokoch 1990 - 1999 z 160 005 km na 153 600 km. Najviac tratí bolo zrušených v Nemecku (2 855 km), Francúzsku (2 533 km) a Portugalsku (798). Naopak, trate sa budovali v Švédsku (355 km) i Grécku a Rakúsku (19 km). Najhustejšiu sieť prekračujúcu 100 km ku 1000 štvorcovým km územia krajiny vykazovali v roku 1999 Belgicko (111,7), Nemecko (106,9) a Luxembursko (105,9). Vybavenosť železničnou infraštruktúrou bola spomedzi krajín (EÚ) najnižšia v Grécku (17), Fínsku (17,4 %) a Švédsku (24 %).
Celková dĺžka železničných koľají v krajinách strednej a východnej Európy dosiahla v roku 1999 vyše 65 000 km, čo znamená pokles o takmer 4 000 km od roku 1990. Najviac ich bolo nameraných v Poľsku (22 891 km), Rumunsku (10 981) a Českej republike (9 444 km). Na Slovensku bolo k záveru minulého storočia približne 3 700 km železničných tratí. Hranicu 100 km hustoty zastavania na 1000 štvorcových km, prekročila iba Česká republika (119,7 %). U Slovenska je tento ukazovateľ 74,7. Hustota siete u kandidátoch (60,6) však v relatívnom vyjadrení presahuje hustotu u členov EÚ (46) o vyše 14 %.
Európskou jednotkou v hustote pokrytia železnicami však ostáva neutrálne Švajčiarsko, ktoré na 1 000 štvorcových km územia vykazuje 121,9 km tratí. Vo fyzickom vyjadrení ide o 5 035 km koľajníc. V prípade ďalšieho nečlena EÚ - Nórska, ide o 4 021 km tratí.
* sch zll
