foto archív

Z vysokých škôl sa ozývajú hlasy, podľa ktorých je ich reforma nedostatočne pripravená. K novému zákonu, ktorý začal platiť 1. apríla, stále chýbajú vykonávacie vyhlášky, školy nemajú peniaze. Šušká sa aj to, že na vine je nový minister, ktorý to „má za pár“ a pre vysoké školy nič nerobí. Oslovili sme sa preto ministra PETRA PONICKÉHO.

Školám chýba 12 vyhlášok k novému zákonu. Čo s tým?

„Ak niekto nevie fungovať bez toho, aby mu druhý nadiktoval, aké kroky má urobiť, a pritom pracuje na škole už iks rokov, nemá tam čo robiť. Riadiacim pracovníkom škôl stále hovorím, že sú a musia byť manažérmi. Na to, aby si vytvorili svoju dokumentáciu, im predsa musí stačiť ústava a vysokoškolský zákon. Ekonomické podklady majú, peniaze majú - v stredu odišli z banky. Tak čo viac potrebujú?“

Vykonávacie vyhlášky, ktoré sa ministerstvo zaviazalo dodať k zákonu. Napríklad o študentskom preukaze - škola môže k 1. septembru vydať preukazy podľa svojich predstáv, ale čo potom, keď neskôr vyhláška povie, že majú vyzerať inak? Budú ich prerábať?

„Vysoké školy vedia, aké vyhlášky a dokedy budú pripravené. Nemôžu teda argumentovať, že to nevedeli a budú musieť niečo prerábať. Harmonogram vydania vyhlášok sa dodržiava. Jedna vec, na ktorú sa čaká, je vyhláška o študijných odboroch. Ale na nej spolupracujú aj vysoké školy, nemôžeme urobiť všetko za nich a potom im prikázať, čo majú robiť. To by ani neprijali. Ony však stále čakajú, že to niekto urobí za nich. Ale už sú to predsa samosprávne, verejné inštitúcie, ktoré si pravidlá neodporujúce zákonom, musia vedieť urobiť aj samy.“

V tlači ste dementovali vyhlásenia bývalého ministra, že peňazí na zvyšovanie platov učiteľov je dosť. Tvrdili ste, že vy také niečo sľúbiť nemôžete. Kde je pravda?

„Nechcem sľubovať niečo, za čo sa nemôžem aspoň na 90 percent zaručiť. Pán Ftáčnik všeličo sľuboval, vrátane trinásteho a štrnásteho platu, a dopadlo to inak. Nechcem to tak robiť. Ak majú vysoké školy málo peňazí, nič im už dnes nebráni, aby podnikali a privyrobili si. Majú na to najlepšie možnosti zo všetkých škôl.“

Univerzita Komenského tvrdí, že si nevie zarobiť viac ako 15 percent rozpočtu, a preto sa o vysoké školy musí postarať najmä štát.

„Ja si to nemyslím. Mnohí učitelia z bratislavských vysokých škôl majú svoje firmy, ponúkajúce vzdelávacie programy a kurzy. Tie predsa môžu ponúkať aj univerzity, katedry a fakulty. Nemôžeme ostať donekonečna v socializme, hovoriť, že štát je anonymný a musí. Vysoké školy sa nepýtali a nepýtajú štátu, ako regulovať počet prijatých, počet špecializácií a odborov, preto nemôžu čakať, že im to len tak zaplatí. Nemôžu donekonečna zvyšovať nároky na štátny rozpočet.“

Prečo ste ako člen SDĽ nezabránili vzniku jedinej školy, ktorá bude na základe zákona vyberať poplatky za štúdium - Slovenskej zdravotníckej akadémie?

„Protestovali sme proti tomu, že niečo také na pôde parlamentu vzniklo. Ale čo môžeme robiť v slovenskom parlamente, kde sa nikto nikoho nič nepýta a kde jeho zástupcovia konajú vo svojom mene, a nie v mene strán a občanov, ktorých reprezentujú? Niekto si cez štát vytvoril inštitúciu, ktorá bude jeho - táto výnimka ešte prinesie problémy.“

Ako je to podľa vás s reformami v školstve? Začali sa či nie?

„Použijem príklad - ani sto rokov po francúzskej revolúcii ešte nebolo všetko v poriadku. Ani my nemôžeme čakať, že teraz, na začiatku reforiem, sa všetko ihneď zmení. Ľudia majú vždy nejaké pripomienky - niekto dokonca nemal ani prvú výplatu, a už kričal, že je problém. Ale tých je menšina. Počúvajme majoritný názor. Je to začiatok a tak to treba brať.“

SOŇA REBROVÁ