Zákon platí už štvrtý mesiac, vysokoškolská obec je zatiaľ v mienke o ňom rozpoltená. Jedni ho chvália s tým, že umožní začať reformy. Vysoké školy sa zmenili z rozpočtových organizácií na verejné inštitúcie, ktoré majú právnu subjektivitu a môžu dokonca aj podnikať. To by im malo umožniť zlepšiť si finančnú situáciu a následne i úroveň škôl. Zákonom sa zmenili aj formy štúdia – bakalársky diplom sa bude odteraz považovať za plnohodnotnú formu vysokoškolského štúdia.
Zákon umožňuje vznik neuniverzitných vysokých škôl, transformuje systém študijných odborov a zavádza kreditový systém plošne na všetkých vysokých školách.
Oponenti zákona sú však nespokojní. Napríklad František Gahér z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského si myslí, že zákon je skôr deštrukciou vysokých škôl, ako ich reformou. Kritizuje chýbajúce vyhlášky, nedostatok peňazí, zmätok v právnych normách.
Rektor Univerzity Komenského zase kritizuje (a nie je sám), že sa nezaviedli poplatky za vysokoškolské štúdium. Mnohí poslanci si myslia, že budúca vláda bude v tomto bode (a možno aj v bode o zvyšovaní platov učiteľov podľa zdravotníckej tabuľky) zákon novelizovať.
Nevýhodou nového zákona, zakazujúceho prijímať poplatky od externých študentov, je i to, že univerzity znižujú počty prijímaných študentov.
Ministerstvo školstva považuje za jedinú čiernu škvrnku zákona vznik Slovenskej zdravotníckej univerzity. Za veľkú výhru považuje právnu subjektivitu fakúlt, posilnenie právomocí rektorov a to, že školy od nového roku získajú majetok, ktorý spravujú. Jeho výška sa odhaduje na 15 až 20 miliárd korún.
Zmeny vo vysokom školstve sa naštartovali. Čas ukáže, ako veľmi a s akým prínosom.
(sr)
