V roku 2001dosiahlo poľnohospodárstvo zisk pred zdanením 544 miliónov korún. Rok predtým bolo v strate 591miliónov korún. Podľa štátneho tajomníka ministerstva pôdohospodárstva nie sú v dosiahnutí priaznivého výsledku započítané dodatočné dotácie z minulého roku, poskytnuté kvôli suchám. „Tieto dotácie však nezostali len v polohe kompenzácie škôd. Boli totiž použité v období zakladania úrody na rok 2001 a efektivita ich využitia sa prejavila najmä v agrotechnických prípravných prácach,“ povedal László Könözsi.
Na dosiahnuté výsledky však vplývala zmena štruktúry dotácií. Zjednodušene sa zmena dá nazvať prechodom od systémových k produkčne orientovaným dotáciám, čo zapríčinilo najmä nárast ziskovosti v oblastiach s intenzívnou poľnohospodárskou prvovýrobou. V ziskoch, prepočítaných na jeden hektár obrábanej pôdy, sa v prvej desiatke nachádzajú regióny Nové Zámky, Komárno, Trnava, Levice, ale chýba tradičný poľnohospodársky okres Dunajská Streda. Aj ziskové okresy by boli bez dotácií stratové. Napríklad v okrese Nové Zámky dosiahli hektárový zisk bez dotácií -1040 korún, kým s dotáciami 1773 korún. Na druhej strane sa trinástim okresom ani s dotáciami nepodarilo dostať do zisku.
Odborníci považujú ziskovú agrárnu výrobu bez dotácií v súčasnosti v Európe za nedosiahnuteľnú. „V Európe neprebieha súťaž v efektivite výroby, ale súťaž v dotáciách. Slovensko sa teda musí prispôsobiť európskemu trhu a nie je možné predstaviť si agrárnu výrobu bez štátnych a európskych subvencií,“ hovorí László Könözsi. Za predpokladu, že budú prebiehať rokovania s Bruselom v súčasnom tempe a k rozširovaniu Európskej únie v roku 2004 skutočne dôjde, Slovensko sa teraz nachádza v tzv. referenčnom období. Podľa tohto obdobia sa pri vstupe určia výrobné kvóty jednotlivých agrárnych produktov. Ak teda krajina chce udržať prioritne niektoré druhy poľnohospodárskej prvovýroby na súčasnej úrovni, musí ich produkciu podporovať možno aj štedrejšie.
Prestížny maďarský týždenník HVG v tejto súvislosti upozornil na to, že v Európe sa za uplynulé desaťročia vytvoril veľmi výnosný agrárny biznis vrátane spracovateľských a výrobných podnikov a obchodu s agrárnymi produktami. „Celý agrárny biznis je však závislý od prvovýrobcov, ktorých si teda stráži, hoci aj preferovaním dotácií. Nie je však nič nové, ak sa výrobné a obchodné spoločnosti podieľajú na zakladaní úrody a financovaní vstupov, a to priamo, bez finančných domov,“ píše HVG. Tento postup sa uplatnil už aj na Slovensku - napríklad pri pestovaní repky alebo cukrovej repy.
Na ziskoch agrárneho sektora sa okrem dotácií podieľa ďalší faktor. Reštrukturalizácia poľnohospodárskych podnikov mala za následok zbavovanie sa dubiózneho majetku, optimalizáciu výrob v jednotlivých podnikoch a znižovanie nákladovosti prvovýroby. V roku 2001 je už čitateľný vplyv sprístupnenia úverov a najmä nárast úverových zdrojov.
ATTILA LOVÁSZ
