Lucia Hurajová
herečka
dcéra Márie Hurajovej
Boli ste niekedy problémové dieťa a v čom?
Nebola som problémové dieťa v klasickom zmysle. Keď bola moja staršia sestrenica bola v puberte a každý nad tým lamentoval, ako to už býva, ja som plakala, že nechcem mať ten pubert! (Smiech.) Mám pocit, že som sa tomu celkom úspešne vyhla.
V čom sa vám mama najviac páči?
Bude to znieť prehnane obdivne, ale mama mi je vzorom vo všetkom, no najmä v zvládaní záťažových situácií. Jej fyzické aj psychické danosti sú v takom súlade, že mi nezostáva nič iné, len byť na ňu pyšná. Často sa ňou chválim!
Aké vlastnosti ste zdedili po mame?
Som celá po otcovi. Bojím sa, že geneticky sme sa s mamou zle vysporiadali.
V čom ste odlišné?
Moja večná trauma je, že mama je blondínka s modrými očami. Veľmi ťažko to znášam!
Čo ste jej najčastejšie vyčítali?
Nič. V živote by som si jej nedovolila čokoľvek vytknúť. Medzi nami je absolútna úcta a tolerancia. A nielen smerom odomňa, aj naopak. Vychovala ma k slušnosti a mám pred ňou rešpekt. Smejeme sa však, že sa časom obrátili také veci, že ja ju upozorním, aby si upratala v kúpeľni svoj šuflík. To však len z recesie.
Rozprávala vám rozprávky?
Rozprávala. Viac nám však spievala, mama nádherne spieva. Naučila ma veľa piesní, nútila ma do dvojhlasov... Pri rozprávkach sme boli partia s bratom, taká herecká dvojka. Vedeli sme celé pasáže naspamäť a napočúvané rozprávky sme si potom sami inscenovali.
Pomáha vám nejako dodnes?
V našej rodine máme zvyk pomáhať si. Babička a tety pomáhali mame a mama dodnes pomáha mne. Doteraz ma živí, šatí, vytvára mi zázemie, a to nielen existenčne, ale aj citovo.
Na čo z detstva najradšej spomínate?
Ja mám pocit, že sa mi detstvo ešte neskončilo. Najradšej som mala a mám, keď sme všetci doma a čo len pozeráme televízor. Otec, mama, ja a moji dvaja bratia. Zbožňujem naše spoločné dovolenky. A tiež stretnutia celej veľkej rodiny, bratrancov a sesterníc.
Čím si myslíte, že by ste jej urobili najväčšiu radosť?
Neviem, nikdy nám nevnucovala vlastné ambície. Myslím, že je šťastná, keď som šťastná ja. Ja si skôr neviem ani len predstaviť, že by som urobila niečo, čo by ju sklamalo. Tak životne dôležito. Niečo, čo sa nedá napraviť.
Viete o maminej prvej láske - kto to bol?
Viem. Môj otec. Bola to jej prvá láska a vďaka mne sa uskutočnila na dlho.
Herečka Lucia Hurajová vyštudovala herectvo na VŠMU a na ročnom pobyte na Parížskom národnom konzervatóriu sa jej podarilo spojiť dve vášne - k herectvu a všetkému frankofónnemu. Je členkou Túlavého divadla, ktoré založili s ročníkovými kolegami a Jakubom Nvôtom. V Slovenskej televízii moderuje reláciu pre deti Mravenisko, spolupracuje s Dadom Nagyom pri tvorbe rozhlasových relácií o literatúre. V divadle ju momentálne vidieť v Štúdiu 12 v predstavení Táňa, Táňa. Jej hlas znie aj v dabingu - z telenovely Keď budeš moja. Má dvoch mladších bratov. S mamou hrá s nimi doma mužsko ženskú presilovku.
Mária Hurajová
generálna riaditeľka Burzy cenných papierov v Bratislave
matka Lucie Hurajovej
Bola Vaša dcéra niekedy problémovým dieťaťom a v čom?
Mám pocit, že ani nie. Jediným problémom bolo, že bola na mňa veľmi naviazaná a robila srdcervúce scény, keď som odchádzala. Našťastie, už z toho vyrástla.
Čo na nej najviac oceňujete?
Jej samostatnosť , pracovitosť a zodpovednosť. Aj keď nemá stále zamestnanie od rána do večera je v jednom kole. Páči sa mi jej nasadenie, s akým zvláda všetky aktivity, do ktorých sa pustí.
V čom ste si podobné?
Ťažko povedať. Sme dosť odlišné typy. Ja som racionálnejšia a hlavne disciplinovanejšia v zvládaní emócií. A Lucia je mladšia (Smiech). Podobáme sa v tom, že obe rady vydávame energiu.
V čom úplne odlišné?
Ja sa toľko netrápim riešením rôznych problémov tak ako Lucia. Je to ale vekom, dnes už selektujem, ktorý problém si zasluhuje moju pozornosť a s čím sa dá prežiť. Naviac, v jej veku som mala už dve deti a tým aj úplne iné problémy. Lucia je iná natoľko, nakoľko je iná dnešná generácia, a to nemyslím kriticky. Ich „väčšie problémy" pochádzajú najmä z väčšieho množstva možností , medzi ktorými sa môžu rozhodovať. My sme to z tohto pohľadu mali možno trochu ľahšie. A ja nedokážem zabaviť spoločnosť rozprávaním rôznych veselých alebo dramatických historiek tak ako ona.
Za čo ste Luciu najviac chválili?
Pochvala bola mojim hlavným výchovným prostriedkom pri všetkých deťoch. A snaha dostať do ich povedomia zásadu, že problémy sa majú riešiť a nie obchádzať. Že život je o problémoch a my ich máme zvládať. A že vo mne majú vždy istotu. A hlavne že so mnou sa nemusia ničoho báť. Časom pochopili, že to posledné až tak úplne nesedí (Smiech).
Čítali ste odbornú literatúru o výchove?
Áno, mala som knihu Naše dieťa. Niektoré pasáže boli poplatné dobe svojho vzniku a tým dosť zábavné. Viac som sa spoliehala na svoje overené princípy - prejavovať deťom svoju lásku, dať im pocit istoty a snažiť sa im porozumieť. Byť pre nich autoritou, ale nie postrachom. Som dosť autoritatívny typ a to, čo si myslím, že je dobre, chcem aby si aj moje deti mysleli, že je to dobre. (Smiech). Pravdaže, ak sa rešpektuje aj ich pohľad alebo názor. To bola a je moja metóda, ak sa o nejakej metóde vôbec dá hovoriť.
Rozprávali ste Lucii rozprávky?
Naše rozprávky sa volali „ porozprávajme sa o živote". Boli to príbehy z detstva, zážitky, názory, pocity. Klasické rozprávky sme opustili dosť skoro, viac som deťom spievala, alebo nútila spievať ich.
Myslíte, že si rozumiete?
Ja si myslím, že áno. Málo sa vidíme, netrpíme zo seba žiadnou ponorkovou chorobou a nie je ani čas na nejakú konfrontáciu, takže to ide celkom ľahko. Keď sme náhodou obidve doma, rady debatujeme o svojich problémoch. A aj keď vieme, že si navzájom nemáme reálne ako pomôcť, dobre nám padne, že to aspoň spolu preberieme.
Lucia je už dospelá. Pomáhate jej dodnes?
Neviem, či sa to dá nazvať pomocou, ale je členkou našej domácnosti o ktorú sa starám ja. Snažím sa poskytnúť jej servis, aký matka zvykne. V jej profesii jej okrem psychickej podpory nemám ako pomôcť, tam to musí zvládnuť sama.
Chodíte na jej premiéry?
To áno, ešte počas jej štúdia sme chodili na všetky školské predstavenia. Manžel viac ako ja, lebo v čase konania týchto akcií ja som väčšinou ešte v práci. Aj keď som dosť vyťažená, zaujímam sa o jej prácu a rada chodím na predstavenia.
Pozná Lucia Vašu prvú lásku?
Myslím, že si otca pozná (Smiech). Aj to patrilo k našim rozprávkam o živote.
Mária Hurajová je generálnou riaditeľkou Burzy cenných papierov v Bratislave. Predtým, než vznikol na Slovensku kapitálový trh, pracovala v oblasti zahraničného obchodu. S umením ju okrem dcéry spája vášeň k vážnej hudbe. „Kto chce so mnou žiť, musí si to odtrpieť. Možno tým idem všetkým na nervy, ale ja celý deň počúvam vážnu hudbu", hovorí mama, ktorá vďaka deťom má dobrý vzťah aj k súčasným hudobným trendom. S manželom - primárom ortopedického oddelenia Detskej fakultnej nemocnice- majú aj dvoch synov.
