Lízing nehnuteľností na Slovensku neexistuje. Aj napriek „drobnému“ záznamu v doterajších štatistikách, odborníci hovoria skôr o jeho neexistencii. Je to dané viacerými príčinami. Brzdou sú však predo-všetkým legislatívne prekážky, ktoré výraznou mierou hovoria do celkovej ceny lízingu.
Lízing nehnuteľností spomaľovali štyri prekážky, jedna z nich ubudla - problém s lízingovými odpismi. Od januára 2000 je podľa novely zákona o dani z príjmu možno nehnuteľnosti odpisovať lízingovým spôsobom. Nehnuteľnosť je možné odpisovať počas doby prenájmu rýchlejšie než predtým, keď bola doba odpisovania stanovená na 50 rokov.
Zostávajúcim problémom však je daň z prevodu a prechodu nehnuteľností. Problém totiž vzniká pri prevode nehnuteľnosti do vlastníctva nájomcu po skončení zmluvy. Daň je potrebné zaplatiť aj tentoraz, a to i napriek tomu, že objekt stále užíva ten istý subjekt, s jediným rozdielom, že definitívne prešiel do jeho vlastníctva. Daň z prevodu nehnuteľnosti je totiž potrebné platiť pri každej zmene majiteľa, to znamená pri nákupe prenajímateľom, ako aj pri predaji nájomcovi. „Paradox je, že štát v súčasnej dobe neberie žiadne príjmy z prevodu nehnuteľností pri lízingu, tvrdenie ministerstva financií však je, že uvoľnením daného paragrafu by štát prišiel o príjmy z tejto dane. Podľa nás, keďže nie sú žiadne príjmy z tohto titulu, o žiadne ani nemôžno prísť. Veď lízing nehnuteľností kvôli tomu nefunguje,“ tvrdí Marián Tibenský z ALS SR. „Pre zaujímavosť uvediem príklad z Českej republiky. Platila tam stupnica prevodu podľa ceny prevádzanej nehnuteľnosti. Pred piatimi rokmi ju zrušili, majú jednu sadzbu - 4 percentá a evidentne odvtedy z roka na rok vyberajú veľké čiastky z prevodov nehnuteľností. U nás sa tiež zameriavame na to, aby neboli také vysoké progresívne dane. Je tu progresívna daň až do výšky 20 percent. Pri dani z prevodu a prechodu nehnuteľností sa teda kumuluje dvojité negatívum.“
Ďalší problém je pri dani z pridanej hodnoty. Prevod nehnuteľnosti staršej ako dva roky po kolaudácii je oslobodený od dane z pridanej hodnoty, znamená to povinnosť krátiť nárok na odpočet DPH podľa koeficientu, čím sa rovnakým percentom kráti aj nárok na vrátenie DPH pri nákupe hnuteľných vecí. To spolu vôbec nesúvisí a prenajímateľ vykáže stratu z dôvodu neodčítania DPH zaplatenej za tovar dodávateľom. „Túto pripomienku ministerstvo akceptovalo. Máme prísľub, že sa do najnovšej novely zákona o DPH naša požiadavka premietne.“ (sbr)
