Štatistov prekvapujú najmä desaťtisíce občanov Európskej únie, ktorí sem vycestovali „za safari“ a „zabudli“ sa vrátiť domov. Vrátiť sa pred dvoma rokmi zabudol aj najhľadanejší občan Slovenska a bývalý riaditeľ Slovenskej informačnej služby Ivan Lexa.
Úplná anonymita
Ilegálom sa v Južnej Afrike páči. Reč nie je o ideálnej klíme, ani o fantastickej scenérii. Po úspešnom vstupe do krajiny ich neobmedzujú byrokratické nezmysly známe z iných častí sveta. Zdravotné poistenie je tu nepovinné, rovnako ako ohlasovacia povinnosť.
V hoteloch sa od cudzincov nevyžadujú pasy, zatiaľ čo autá a nehnuteľnosti sa nakupujú s minimálnym množstvom dokumentácie.
Úplnú anonymitu zaručuje miestny mnohorasový koktail. Bez rodného čísla, ktoré je zároveň aj číslom občianskeho preukazu, sa tu ilegálni prisťahovalci síce nemôžu legálne zamestnať, ale v ich zvyčajných profesiách si zamestnávatelia na také formality ani nepotrpia.
Záhradník alebo podvodník
„Ilegálny prisťahovalec je v Južnej Afrike buď záhradník, alebo podvodník,“ napísal raz spoločenský komentátor Rian Malan. Záhradníkmi sú poväčšine zúfalci, ktorí utekajú pred chudobou a diktatúrou subsaharskej Afriky. Do vysnívanej krajiny preliezajú s nasadením života cez železnú oponu, ktorú na hraniciach s Mozambikom a Zimbabwe promptne vztýčila juhoafrická strana. Mnohých počas prechodu Krugerovým národným parkom zožerú hladné levy.
Podvodníci sú naopak na permanentnom úteku pred zákonom. V JAR na prvý pohľad čelia nepríjemnostiam, aké nestoja za reč: v tmavých baroch sú odkázaní na slnečné okuliare a hotovostné platby. V skutočnosti vám každý taliansky mafián, bulharský obchodník so zbraňami, nigérijský drogový díler a bývalý riaditeľ SIS potvrdí, že stojí pred dilemou, čo pre neho predstavuje väčšie nebezpečenstvo. Či juhoafrická polícia, alebo tunajšie podsvetie.
Lexa: No records available
Niekedy v lete roku 2000, keď sa v slovenských médiách objavili prvé dohady o tom, že Ivan Lexa by sa mohol nachádzať v Juhoafrickej republike, som v Sun City ako novinár zbieral informácie o (ne)spoľahlivosti tamojšieho bezpečnostného systému. Jeho hlavný administrátor a dnes môj dobrý známy Bradley B. mi medzi rečou porozprával, ako jeho bezpečnostné kamery deň predtým pred indiskrétnym odhalením zachránili námestníčku ministra vnútra (a súčasnú šéfku juhoafrickej tajnej služby NIA) Lindiwe Sisuluovú. Lindiwe ako správna dáma z kmeňa Xhosa Bradleymu z vďačnosti darovala teliatko, ktoré Bradley prezieravo odmietol.
S vďačnosťou však prijal jej vizitku, ktorá ma neskôr uviedla do ponurej kancelárie v hlavnej budove ministerstva vnútra v Pretórii. Do prísne tajnej databázy, ktorá dokumentuje prácu imigračnej kontroly, som ako prvé vložil svoje vlastné meno. Na obrazovke sa po chvíli objavili dátumy nielen všetkých mojich odchodov a príchodov do JAR cez medzinárodné letisko v Johannesburgu, ale aj dátumy ciest do Namíbie a Mozambiku, ktoré som absolvoval cez pozemné hraničné priechody. Ako druhé som do databázy zo zvedavosti vložil toto: LEXA+IVAN+SLOVAK+REPUBLIC. Po dvadsiatich minútach prišla očakávaná odpoveď: NO RECORDS AVAILABLE.
Otrasené podsvetie
Správa o Lexovom nedeľnom zadržaní ako prvým otriasla tunajším podsvetím. V advokátskych kanceláriách, ktoré na juhoafrických súdoch zastupujú prominentných ilegálnych prisťahovalcov, začali telefóny vyzváňať oveľa skôr ako v policajných ústredniach.
Dvaja advokáti z právneho tímu nemeckého podvodníka Jürgena Harksena, ktorý sa v JAR nachádza v podobnej situácii ako Ivan Lexa a ktorý tunajší justičný systém vo svoj prospech úspešne zneužíva od roku 1991, sa o Lexovo zatknutie dokonca zaujímali niekoľko hodín predtým, ako sa uskutočnilo.
Podľa slovenských orgánov išlo o ‘dobre‘ utajovanú akciu. Podľa juhoafrickej polície bolo Lexovo zatknutie zásahom, ktorý zorganizovala ad hoc na základe tipu na ilegálneho prisťahovalca.
Hysterický Nemec
„Pán Harksen na informáciu o pripravovanom zásahu reagoval hystericky,“ priznal neskôr jeden z jeho advokátov v dôvernom telefonickom rozhovore. To je u človeka, ktorý sa nemeckým orgánom pravidelne vysmieva z obrazovky juhoafrickej televízie, nanajvýš nezvyčajné. Jeho právnici si šepkali o „nepríjemnom precedense“ a pred oblastný súd v Kapskom Meste narýchlo doručili banálnu sťažnosť na vyšetrovanie, aby prípadnému zatknutiu Harksena predišli jej formálnou prezentáciou pred súdom. Ak sa zľakol Harksen, nebolo ťažké predstaviť si, ako spanikárili malé ryby. Intenzita zemetrasenia v ich kruhoch rástla v priamej úmere k počtu ľudí, ktorí si náhle spomenuli, že Lexu vlastne poznajú a ktorí o ňom boli náhle ochotní hovoriť.
Slovensko: informácie!
Môj mailbox sa urgentnými žiadosťami o informácie od slovenských médií začal zapĺňať v pondelok okolo pol piatej. V internetovej kaviarni v Port Shepstone (120 km na východ od Durbanu), kde som bol v tej chvíli na dovolenke, som si od prekvapenia zabudol aj nový surfboard. Ako prvé som vytočil číslo 10111. Vedel som, že juhoafricka polícia, ktorá Lexu zadržala, bude žiadať číslo jeho prípadu, ale spoliehal som sa na jeho nezvyčajné priezvisko.
Embargo od 19.00
Ako druhé som skontaktoval slovenské veľvyslanectvo v Pretórii. To nemohlo potvrdiť ani „intenzívne bilaterálne rokovania o Lexovom vydaní“, ktoré v tej chvíli prebiehali medzi slovenskou a juhoafrickou vládou. Číslo Lexovho prípadu (155/7/2002-Malvern PS) mi o 17.15 h zistil priateľ-advokát Hennie A. z Randburgu. Zároveň ma varoval, že vo chvíli, keď prípad preberie Interpol, naň bude uvalené informačné embargo. O 19.00 h sa jeho slová potvrdili.
Informátor č. 1
Prvý z pohotových informátorov Chadha Naidoo žije a pracuje na predmestí Chatsworth na severe Durbanu, ktoré apartheid vyhradil Indom a ostatným aziatom. Živí sa výrobou falošných juhoafrických dokladov. Jeho pracovný stôl sa v pondelok večer prehýbal pod výkonným počítačom, masívnym monitorom, skenerom a stovkami polaroidových fotografií. Chadha sa orientuje na všetky druhy zákazníkov. Najlacnejší občiansky preukaz stojí v prepočte 50-tisíc korún. Je o niečo zelenší ako pravý. „Tento treba pred použitím oprať v práčke,“ vysvetľuje Chadha. Niekedy na jar 2001 ho vraj vyhľadali dvaja cudzinci, ktorí potrebovali doklady pre svojho šéfa.
Chadha: Fotil som ho
„Dohodli sme sa,“ pokračuje Chadha. Na druhú schôdzku vraj prišiel aj Lexa. „Sedel tu, dvakrát som ho odfotil. Stručne som mu vysvetlil postup,“ spomína. Profesionálny džob pozostáva z výroby rodného listu s existujúcim identifikačným číslom. Na jeho základe preukaz totožnosti oprávneným držiteľom vydá ministerstvo vnútra, ale aj Chadha. „Mal Lexa záujem o konkrétne meno a priezvisko?“ „Vybrať si mohol z troch priezvisk belochov, ktorí mu zodpovedali vekovo a ktorí predčasom emigrovali bez toho, aby o tom informovali úrady,“ hovorí Chadha. „Ako ste Lexu oslovovali počas stretnutia?“ „Bez mena.“
Notorický klamár
Chadhu vzápätí jeho právnička Marleen P. označila za notorického klamára. Nevylúčila však, že Lexu poznal ako klienta konkurencie. V pondelok v noci, keď som sa na ňu obrátil telefonicky, ju prekvapilo, že policajná stanica v prímorskom letovisku Umhlanga Rocks, kde bol Lexa zatknutý, o zásahu nemala nijaký záznam. Vysvetlila si to ako akciu špeciálnej jednotky. Chcela vedieť, z čoho bol Lexa na Slovensku obvinený. Bezradne som sa pozrel na svoj zoznam a nevedel som, kde začať.
Obráťte sa na Maca
Každý zadržaný sa v JAR do 48 hodín musí objaviť pred súdom, uvažovali sme spoločne. Keďže Lexa sa pred súdom neobjavil, jedinou možnosťou zostalo obvinenie z ilegálneho prisťahovalectva. Cudzinecká polícia zákonné nariadenie o súde do 48 hodín dômyselne obchádza tým, že svoju klientelu do 48 hodín od zadržania jednoducho vyhostí. Doktorka P. neskôr nevylúčila, že pri zatýkaní Lexu sa prihliadalo aj na toto. Lexa mal podľa nej za takých okolností a pri podozrení na právnu manipuláciu nárok na riadny súdny proces. Doktorka P. ma v pondelok v noci ešte odkázala na Maca.
Mac – Vasili – Predátor
Mac rozhodne nie je niekto, s kým sa dá ísť v piatok večer na pivo. V Durbane je známy aj ako Vasili či Predátor. V prisťahovaleckých kruhoch sa hovorí, že pochádza z Bulharska a že je HIV-pozitívny. Juhoafrickí novinári, ktorí sa s ním stretli, ho klasifikujú ako obyčajného afrikánskeho chlapca, ktorého v mnohom netreba brať vážne, ale ktorý, keď chce, poskytuje neoceniteľné informácie. Novinár Willem Breytenbach raz v svojom stĺpci dokonca tvrdil, že Mac ako osoba neexistuje. Investigatívny program Carte Blanche juhoafrickej káblovej televízie M-Net o ňom dávnejšie natočil kontroverznú reportáž. Tú však kvôli nátlaku „zhora“ nikdy neodvysielali.
Rendezvous
Macovi viditeľne odľahlo, keď sa dozvedel, že v sľúbenom rozhovore ide len o Lexu. Stretnutie pôvodne navrhol v nejakej krčme v KwaMashu, čo vzhľadom na skutočnosť, že ide o neslávne známe černošské geto, neprichádzalo do úvahy. Rendezvous sa nakoniec konalo v reštaurácii Ocean Braai na North Beach v Durbane v utorok popoludní. Že sem Max vôbec prišiel, bol zázrak, za ktorý sa treba poďakovať Lexovmu zatknutiu. „Vedeli ste o Lexovom zadržaní predtým, ako sa táto informácia v pondelok prevalila v médiách?“ Mac na otázku reagoval s takou dávkou opovrhnutia, aké si zaslúžila. „Samozrejme, že sme to vedeli.“ Lexa vraj pozornosti tunajšieho podsvetia nemohol uniknúť.
Bol milionárom?
„Bol bývalým šéfom tajnej služby a mnohonásobným milionárom,“ povedal Max. Lexov majetok neskôr odhadol na osem až desať miliónov dolárov. „Boli sme s ním v styku od leta roku 2000, keď pristál v Kapskom Meste.“
„Môžete byť konkrétnejší?“
„Od leta roku 2000.“
„Vedela o Lexovom pobyte v JAR aj tunajšia polícia?“
„Áno, žijeme s ňou v symbiotickom vzťahu,“ zafilozofoval si Mac.
„Kde všade sa Lexa v JAR pohyboval?“
„Spočiatku v Kapskom Meste, nejaký čas žil v Bantry Bay. Veľa času strávil aj v Pretórii a Johannesburgu. Ako ostatní dával prednosť veľkým mestám.“
„Prečo došlo k jeho zadržaniu?“
„Zradili ho. Pokiaľ viem, tak aj vydierali.“
„Zaujímali sa o neho slovenské orgány?“
„O každého z nás sa zaujímajú nejaké orgány.“
„Stále hovoríte v množnom čísle, kto je to „my“?“
„My.“
Po policajných stopách
Zvyšok utorka som strávil stopovaním Lexovho pondelkového pobytu na troch rôznych policajných staniciach. Zistil som, že nedeľnú noc strávil v Malverne, kde o zadržaní napísali a uložili prvý záznam. V pondelok o 15.00 h ho premiestnili do centrálnej durbanskej policajnej stanice. S Lexom tu prišli do styku službukonajúca seržantka Khumalová a inšpektor Magaia. Obaja potvrdili, že Lexu sprevádzali dvaja bieli advokáti, ktorí neodbytne žiadali riadne súdne pojednávanie, kde by súdu výmenou za prepustenie ponúkli kauciu.
Prosím, odíďte
Pred ôsmou večer Lexu znovu previezli, tentoraz do budovy ministerstva vnútra na Umgeni Road. Tu Lexu naposledy vypočul úradník Tony. Keď som sem v utorok popoludní dorazil ja, Tony ma viac-menej očakával. Chcel vidieť môj občiansky preukaz, o ktorý ma dovtedy nepožiadala ani polícia. Zdalo sa, že pohľad do zelenej knižky ho zneistil. (Môj juhoafrický preukaz totožnosti uvádza, že som sa narodil v Československu.) Požiadal ma, aby som hneď odišiel. Rozhorčilo ma, že sa mi pokúsil zabrániť v rozhovore s Mkhizem, ktorý vraj s Lexom deň predtým pobudol v jednej cele a ktorý Ivana nechal dokonca pozdravovať.
Slovak a Slovakian
V utorok mi celý deň vyzváňal mobilný telefón. Okrem hovorov zo slovenských médií sa objavilo aj niekoľko nezvyčajných telefonátov. Najzaujímavejší sa na obrazovke ohlásil durbanským telefónnym číslom. Neznámy muž mi vzápätí bez pozdravu triumfálne nadiktoval moje meno, značku a farbu môjho auta a nezabudol ani na ŠPZ. Hovoril po anglicky so silným slovenským prízvukom. Namiesto výrazu „Slovakian“, ktorý Juhoafričania možno nesprávne používajú ako prídavné meno, používal slovo „Slovak“. Napriek tomu tvrdil, že je Juhoafričan.
Vyjadril rozhorčenie nad tým, že som pre svoju reportáž kontaktoval „takých ľudí“. Vysvetlil som mu, že nemám osobný ani profesionálny záujem na Lexovej diskreditácii. „Som nezávislý novinár, ktorý v tejto chvíli len vykonáva svoje povolanie.“ Vtedy neznámy zavesil. Juhoafrický Telecom ma obratom informoval, že uvedené číslo bolo pridelené verejnému telefónu na Somtseu Street, kde sa nachádza durbanská centrálna policajná stanica a kde som v tej chvíli parkoval ja.
Autor: Roman Lipták, Umhlanga Rocks, Durban
