Pod pojmom relatívny pokoj sa v Izraeli označuje stav, keď sa každý týždeň niekoľkokrát pokúsia Palestínčania vniknúť do Izraela s úmyslom spáchať tam atentát, ale nájde sa niekto, kto ich zastaví. V Immanuele a Tel Avive sa tento týždeň taký „niekto“ nenašiel.
Možnosti na riešenie bezpečnostnej situácie sú v tejto chvíli viac-menej vyčerpané. Prítomnosť izraelskej armády v palestínskych mestách, čo bol zatiaľ posledný pokus premiéra Šarona, ako zlepšiť bezpečnosť, tiež nie je ideálne a ani dlhodobé riešenie. V tejto chvíli je pre vládu asi jediné možné.
A to z niekoľkých dôvodov: posledné operácie izraelských vojsk v palestínskych mestách sa, napriek výbuchom v Immanuele a Tel Avive, pozitívne odrazili na znížení počtu útokov na izraelských civilistov. Počas operácií sa podarilo zatknúť niekoľko veľkých rýb z palestínskych teroristických štruktúr a zničiť niekoľko tovární na výrobu munície. V Izraeli okrem toho vzniká dojem, že vďaka operáciám v palestínskych mestách sa trpiace palestínske obyvateľstvo čoraz viac obracia proti vlastnému skorumpovanému vedeniu.
Ako všetky dočasné riešenia má aj toto svoje slabiny. Prítomnosť armády zníži, ale neodstráni pokusy Palestínčanov o útoky. Možnosť stopercentnej eliminácie však ani neexistuje. Teroristické útoky boli aj pred rokom 1994, keď boli palestínske územia pod plnou kontrolou Izraela. Palestínske teroristické štruktúry majú veľkú obnovovaciu schopnosť a vedia vyprodukovať nových vodcov. Palestínčania sú evidentne nespokojní s vlastným vedením, ale ešte väčšiu nespokojnosť a nenávisť obracajú proti Izraelu.
Premiér Šaron sa dostáva do slepej uličky. Izraelskej verejnosti, čoraz nespokojnejšej so situáciou v krajine, musí ponúknuť nové riešenie. Riešenie, ktoré nebude pre Izraelčanov neprijateľným ústupkom. Môže nechať postaviť plot, ktorý oddelí nespojiteľné. Plot by len vyjadril to, čo si väčšina Izraelčanov aj Palestínčanov myslí už dávno. Spájať nespojiteľné nemá zmysel. Teória dva národy, jeden štát zlyháva aj v prípade Izraela.
V Izraeli nejde len o dva národy, ale aj o dva diametrálne odlišné prístupy k hodnote ľudského života. A práve v mene ľudských životov bude Ariel Šaron asi musieť počúvať hlasy volajúce po palestínskom štáte. Otázkou však zostáva, či sa po vytvorení štátu Palestína, či už dočasného, alebo trvalého, skončí aj vlna teroristických útokov na Izrael. Myslieť si, že vytvorenie palestínskeho štátu zabezpečí pokoj na Blízkom východe a vymaže z mapy sveta jednu krízovú oblasť, je naivné.
PRE SME - JANA MIKUŠOVÁ, Haifa
