Kamarátska, partnerská koexistencia a triezvy, priateľský sex. Vášnivé ako šálka vlažnej a zdravej bezkofeínovej kávy. Ale je to to najlepšie, čo drvivú väčšinu manželských párov po rokoch spolužitia čaká. Z toho je jasné, ako veľmi sa môžeme spoľahnúť na faktor vášne - na začiatku kľúčový. Ako na vzduch v deravej pneumatike.

Pred desiatimi rokmi nás dnes už hviezdny anglický autor Julian Barnes v románe Ako to vlastne bolo? s nimi zoznámil: bankový úradník Stuart a reštaurátorka Gillian sa do seba zaľúbili a rozhodli sa zosobášiť. No na svadbe sa do nevesty zaľúbi vtipný a milý Stuartov najlepší priateľ Oliver, vyfúkne mu ju. Ťažké vzájomné zranenia sú v takom trojuholníku kompenzované, pochopiteľne, ťažkými vášňami. O desať rokov neskôr majú Gillian a Oliver spolu dve dcéry, Gillian zarába a úžasný Oliver vymýšľa svoje úžasné projekty. Stuart medzitým v Amerike prišiel k peniazom a skoncoval už s druhým manželstvom. Všetci traja sa znovu zídu v Londýne.

Julian Barnes sa koncentruje výlučne na vzájomné súboje ich duší. Nie je ako Updike, u ktorého sa do príbehov dvojíc z diaľky premietne príbeh Ameriky, ich významná kulisa. Tu sa nič nedozvieme o konci éry pani Thatcherovej. Len o tom, ako vášeň medzi Gillian a Oliverom zápasí s plytčinou všedných dní a kým Stuartova vášeň zostala nenaplnená, a teda omnoho lepšie zachovaná. A tak je to teraz on, kto sa votrie medzi dvojicu. Julian Barnes má neobyčajnú schopnosť ukázať úplne najjemnejšie vnútorné pochody milujúcich. Predviesť, ako u Gillian a Olivera ošiaľ vystriedalo čosi ako spojenectvo. Ako Stuart dospel, ale ako sa aj tak nevie spamätať zo starej lásky.

Barnesov románový vesmír sa vždy pohyboval len okolo lásky. V jeho očiach nie sú dejiny sveta ničím iným ako nekonečnou reťazou absurdít, z ktorej sa nedá ujsť inak ako čiernou dierou lásky. Lenže keď aj ona, tak ako v tomto melancholickom románe, zakladá len ďalšie trápenie a zlo, tak už potom čo?

HODNOTENIE: *****