jednoduché identifikovať lepšieho, bol dramatický do poslednej minúty. Aj preto, že mal dva rozdielne polčasy. Prvý poznačila strelecká efektivita Matadoru a ten druhý mimoriadna snaha belasých o vyrovnanie.
„Od začiatku sme hrali na víťazstvo,“ komentoval ambície Slovana jeho tréner Dušan Radolský. „Dve šance si vypracoval Vittek, ďalšiu potom Pecko a ak by lopta aspoň raz skončila v sieti, stretnutie by isto malo iný scenár. Zatiaľ doplácame na nepremieňanie šancí, aj proti Ružomberku to bolo podobné.“ Radolský postupne poslal na trávnik všetkých päť svojich útočníkov. V základe nastúpil Vittek za dvojicou Šlahor – Šesták, po zmene strán prišiel najprv Obžera a po ňom aj Meszároš. Hlavne Šlahorova a Obžerova rýchlosť platili na púchovskú obranu. Tá bola sprvoti trojčlenná, ale tréner Jozef Šuran po dvoch rýchlych krídelných brejkoch okamžite zaradil k Šatkovi aj Bugalu. Ten neúnavne zásoboval belasú šestnástku dlhými centrami, po jednom z nich zvyšoval na 2:0 Ľubor Perniš.
„Mrzela ma nepremenená šanca z úvodu stretnutia, keď som síce obstrelil Proleho, ale minul som jeho bránu. Som rád, že som si to v 37. min vynahradil,“ povedal po stretnutí strelec víťazného gólu, na ktorého sa sústredila veľká pozornosť aj v nadstavenom čase. Práve Perniš si totiž na seba navliekol dres brankára Tomáša Bernadyho, vylúčeného za hru rukou mimo pokutového územia. „Tušil som, že už som pred šestnástkou, ale rovnako som vedel, že Vittekov lob smeruje do brány, tak som sa loptu snažil vyraziť,“ vracal sa k osudovému momentu púchovský kapitán. „Do brány sa prihlásil Ľuboš, ja som mu len poradil, aby si dobre postavil múr a sám ostal stáť vo voľnom kúte.“ A čo na to kanonier v brankárskych rukaviciach? „Slovanisti zahrávali štandardnú situáciu, a tak do brány musel ísť niekto z vysokých. Sám som sa prihlásil a veril som, že lopta buď trafí múr, alebo poletí nad bránu.“ Lopta naozaj skončila v púchovskom múre a tri body zasa v púchovskej kabíne.
RADO VARGA
