V tomto tábore nie sú deti, ale tínedžeri z bratislavských gymnázií. Niektorí si občas zafrflú - sťažujú sa napríklad, že nemajú súkromie a že dievčatá a chlapci bývajú na oddelených chodbách, ktoré sa v noci zamykajú.
Izba v letnom detskom tábore pri Moravskom Jáne. Vedúci síce deťom prikázali pred príchodom novinárov upratať, ale dievčatá na žiadosť fotografa ochotne vyrobili neporiadok. FOTO SME - ĽUBOŠ PILC
BRATISLAVA - Klasické pionierske tábory zmizli spolu s pioniermi, ale keďže prázdniny ostali, detské tábory sa postupne začali opäť objavovať.
V niektorých kútoch Slovenska sa však v týchto dňoch ohlásili rozčúlené skupinky rodičov. Svojim deťom riadne zaplatili tábor, a zrazu zistili, že sa nekoná. V jednom prípade od nich učiteľ už dávnejšie vyzbieral peniaze, dohodol sa s ďalšími organizátormi, ktorí mali kúpiť stany a vybudovať tábor v prírode. Organizátori nič z toho nedodržali. Učiteľ je zhrozený. Objednaní organizátori mu len odkázali, že peniaze údajne stačili iba na časť vybavenia, na nič ďalšie nezostalo. Nech si vraj poradí sám.
Jana Kozubová zo Slovenskej asociácie cestovných kancelárií potvrdila, že takýto prípad sa stal. „Potom nás títo nešťastníci žiadajú o pomoc. Čo im však už môžeme poradiť? Môžeme im len povedať, že si mali služby pre tábor objednať v nejakej poistenej cestovke.“
V Banskej Bystrici zas živnostenský odbor okresného úradu odhalil podnikateľa, ktorý robí tábory, ale nie je poistený. Peniaze od rodičov vyzbieral, tábor pripravil, ale ak deti v najbližších dňoch doň nastúpia, podnikateľ tým poruší zákon o poistení proti insolventnosti. Rodičia sú prekvapení, ak tábor nebude, je to nepríjemný škrt v prázdninovom programe.
Mnohým rodičom pri objednávaní tábora často ani nenapadne, že sa môžu dočkať rovnakej nepríjemnosti, ako keď sa chystajú na dovolenku s nesprávnou cestovnou kanceláriou. Niekto vyzbiera peniaze, dlhé týždne drží klientov v nádeji, že ich deti pôjdu na prázdninový pobyt, a zrazu sa tábor nekoná. Alebo ak aj, úroveň je úbohá.
Nie je to zriedkavý jav, a tak sa cestovné kancelárie dožadujú, aby povinnosť poistiť sa proti úpadku, ktorá platí pre ne, neobchádzala ani organizátorov detských táborov.
„Ak musia cestovné kancelárie splniť tvrdé podmienky, napríklad mať zákonné poistenie, prečo by sa to nemalo týkať aj subjektov zarábajúcich na táboroch?“ hovorí Jana Kozubová. „Nevedú si poriadnu evidenciu a tvrdia, že to nerobia s podnikateľským zámerom. Živnostenské odbory teda od toho dávajú ruky preč. Za takýchto podmienok tu už robí tábory kdekto,“ hovorí Kozubová. „Aj organizátor na neziskovom základe však musí dodržiavať určité pravidlá - ochrany, bezpečnosti, hygieny.“
Ministerstvo hospodárstva aj vnútra trvajú na tom, že každý z organizátorov pobytov, zájazdov i táborov si musí ujasniť, či mu ide o podnikanie.
Podľa Mariána Bujnu zo sekcie cestovného ruchu na ministerstve hospodárstva „len čo je v tom koruna zisku, už na to musí byť živnosť a je to podnikanie. Vtedy je poistenie proti krachu povinné, bez ohľadu na to, či ide o domy detí alebo centrá voľného času“.
Občianske združenia, naopak, vyhlasujú, že nepatria do jedného vreca s podnikateľmi. Podporilo ich aj ministerstvo školstva. „Zabezpečujeme tieto služby už roky, ale nepodnikáme. Napríklad ak sa niektoré dieťa odhlási ešte pred nástupom, neúčtujeme poplatok za stornovanie ako cestovné kancelárie,“ tvrdí Marta Šimonovičová z občianskeho združenia Pre radosť.
(ru)
Mladí si chcú užiť, predstava vedúcich je iná
Letný tábor v areáli Piesočná pri Moravskom Jáne nie je úplne obyčajný. Nie sú v ňom deti, ale tínedžeri od štrnásť do sedemnásť rokov, väčšinou z bratislavských gymnázií. Nepáči sa im, že sú držaní nakrátko. Klasický spor: vedúci chcú pre tínedžerov organizovanú zábavu, mladí si chcú užiť.
Je krátko po obede. Bratislavskí tínedžeri v letnom tábore pri Moravskom Jáne práve dojedli. V malých skupinkách sa bezcieľne potulujú po moderne zariadenom areáli, s mierne znudenými tvárami. Začal sa každodenný poobednajší odpočinok.
Aký je život v letnom tábore? Pre piatich vedúcich z Moravského Jána sú to dni, keď večer padajú od únavy. Vymýšľať zábavu pre päťdesiat sebavedomých bratislavských tínedžerov nie je ľahké. „Po pár dňoch už strácam nervy,“ hovorí mladá vedúca Katka. Za deväť dní zarobí 1350 korún. „Nerobím to pre peniaze.“
Z basketbalového ihriska práve prichádza otrávený chlapec v červenom drese Chicago Bulls. „Za toto sme zaplatili štyri a pol tisíca!“ kričí nahnevane, keď zbadá dvojicu novinárov. „Jedlo je hnusné, musíme stále chodiť na výlety, nemáme súkromie!“ Je to najväčší grázel, hovorí ticho Katka.
V skutočnosti majú v tábore všetko: saunu, spoločenskú miestnosť, stolnotenisové stoly, basketbalové kurty, ihrisko na plážový volejbal. Vedúci pre nich vymýšľajú spoločné hry a aktivity - napríklad večerný táborák. Reakcia detí? „Lialo a my sme museli čumieť do ohňa.“
„Účelom tábora je, aby si deti vedeli spolu zašportovať, zahrať si hry, porozprávať sa pri táboráku,“ hovorí hlavná vedúca tábora Adriana. „Sú to ľudia prevažne z výberových bratislavských gymnázií,“ hovorí. O pravidlá zrejme vedie s deťmi každodenný boj. (miš)
