MILANOM POSPÍŠILOM, DrSc., z Katedry antropológie Prírodovedeckej fakulty UK Bratislava sme sa porozprávali aj o tom.
Nielenže sa stále zväčšujeme, ale súčasnému človeku sa mení aj lebka…
Áno, od polovice 20. storočia sa začala zužovať a predlžovať. Prečo je to tak, zatiaľ presne nevieme. Existujú na to rôzne teórie. Niektorí tvrdia, že je to aj preto, že deti sa polohujú, nezavíjajú sa po narodení na tesno do perinky, a hlava tak môže rásť aj ďalším smerom. Ale to určite nebude vysvetlenie. Brachycefalizačný trend, skracovanie a rozširovanie lebky, sa začal veľmi výrazne prejavovať od 13. storočia, keď sa začali tvoriť izoláty, teda keď sa sobáše uzatvárali iba v rámci jednotlivých dedín, čo mohlo tento jav spôsobiť. Od polovice minulého storočia, keď táto tradícia prestala, začal sa trend predlžovania lebky.
Gynekológovia majú skúsenosti, že deti sa rodia s väčšou hlavičkou, ale panva žien sa nezväčšuje.
Svetoznámy antropológ českého pôvodu Hrdlička začiatkom 20. storočia dokonca predpovedal, že o päťdesiat rokov nebude možný normálny pôrod. Hlavička detí sa vraj zväčší, ale pôrodný kanál nie. Ale, vidíte, zatiaľ sa deti ešte stále rodia normálne.
Kostra rastie, lebka sa zväčšuje, ale mozog nám asi nerastie, však?
Rast mozgu skutočne nepokračuje, to nám však nemusí prekážať, veď nakoniec vieme, že sa nepotvrdili hypotézy, že by veľkosť mozgu súvisela s inteligenciou. To by napríklad taký Anatol France, ktorého mozog mal len deväťsto kubických centimetrov, mohol byť označený za dementného. Naopak, Turgenev či Darwin mali objem mozgu okolo 2400 centimetrov kubických. Záleží skôr na rozvoji sivej mozgovej kôry, čo potvrdilo aj skúmanie Einsteinovho mozgu. Jeho hmotnosť a miery boli ako u priemerného človeka.
Ako si vysvetľujú vedci fakt, že populácia sa stále zväčšuje? Prečo tak zrazu rastieme?
Podľa holandských výskumov Holanďania narástli za posledných pätnásť rokov o sedem centimetrov. To je obrovský skok. Najlepšie podklady o raste populácie sú práve z Holandska, sú za posledných štyristo rokov, keď tam začali merať brancov. Vysvetlenie tohto javu je však veľmi zložité, existuje veľa teórií, ale ani jedna ho nevysvetľuje jednoznačne. Veľmi komplexnú teóriu vytvoril profesor Bunak z Moskvy, ktorý okrem zvyšovania životnej úrovne a zlepšenia zdravotnej starostlivosti uvádzal aj sociálne faktory. Mestské deti sú napríklad vyššie ako vidiecke. Keď budete hľadať najvyšších ľudí v republike, musíte zájsť do Bratislavy alebo do Košíc medzi vysokoškolákov. Najvyššie deti sú v rodinách, kde je matka stredoškoláčka a otec vysokoškolák.
Zohráva pritom rolu aj vzdelanie?
Áno aj, ale nielen to. Vysokoškoláci sú naozaj vyšší ako zvyšok populácie, to ako prvý zistil profesor Oliveire vo Francúzsku. Keď to prvý raz publikoval, zosypal sa proti nemu mediálny poprask, od ľavicových až po pravicové médiá. Aj my sme na Slovensku urobili podobný výskum, bolo to v časoch, keď sa na vysoké školy prijímalo ešte podľa triedneho hľadiska aj isté percento robotníkov. Vyšli nám podobné výsledky. Najvyšší boli medici, po nich technici, prírodovedci a na konci právnici.
Čím sa to vysvetľuje?
Určite je tam aj vplyv rodín. Vzdelanie rodičov nevplýva na vzrast bezprostredne. Ovplyvňuje však aj spôsob stravovania a veľa ďalších faktorov. Na rozvoj tela, a teda aj na jeho výšku, vplývajú negatívne aj stresy a pocit ohrozenia.
Budeme rásť donekonečna?
Výskumy z niektorých európskych krajín ukazujú, že telesná výška sa nezvyšuje donekonečna. Ani u nás nebude rast pokračovať stále takým tempom. Vo všeobecnosti sa už tento trend spomaľuje, vo Švédsku sa už zastavil. Má to určité hranice, aj kostra je stavaná tak, že znesie len určitú záťaž. Ja hovorím, že aj dinosaury rástli, rástli, a ako to s nimi skončilo… (uj)
