Fiktívna stanica na Marse.
FOTO – NASA
Záber z filmu Misia na Mars - zvyšky dávno zaniknutej civilizácie.
FOTO – ARCHÍV
Tie prichádzali do kontaktu s ľuďmi často ako inkarnácia nemilosrdného sudcu v slávnom románe H. G. Wellsa Vojna svetov (1898), ktorý sa stal modelom nespočetných príbehov o útokoch mimozemšťanov. K najnovším plodom tejto tradície patria filmy ako Deň nezávislosti Rolanda Emmericha alebo Mars útočí! Tima Burtona.
Vyspelá kultúra Marťanov
Na druhej strane sa k Marsu upínali aj veľké nádeje. Tento optimistický pól stelesňuje román Na dvoch planétach, ktorý v roku 1897 napísal nemecký gymnaziálny profesor Kurd Lasswitz. Aj tu medzi ľuďmi a obyvateľmi Marsu prepuká vojna, ale celý príbeh sa nesie v atmosfére obdivu k vyspelej kultúre Marťanov. Vďaka nej sa nakoniec podarí odvrátiť totálnu ničivú vojnu a dospieť k priateľskému a mierovému spolunažívaniu.
Žiadny marťanský príbeh sa zatiaľ nezaobišiel bez predpokladu, že Mars má obyvateľov nadaných inteligenciou. Niekedy sú trošku pozadu a pokrok im prinášajú pozemšťania, ako napríklad v poviedke Alexeja Tolstého Aelita sfilmovanej v roku 1924. Inokedy má príchod ľudí presne opačný účinok.
V slávnej Marťanskej kronike Raya Bradburryho priviedla kolonizácia Marsu k zániku marťanskej kultúry a zapríčila, že pôvodní obyvatelia vymreli na ovčie kiahne. Občas narazia astronauti už len na pozostatky dávno zaniknutej civilizácie. Tento motív sa naposledy objavil vo filme Misia na Mars Briana de Palmu. Objavuje sa aj v románe Terryho Bissona Mars Live, v ktorom let na Mars financuje obrovská televízna stanica.
Cameron sa díva na Mars
Na otázku, či treba na Mars posielať ľudské posádky, sú veľmi rozdielne odpovede. Najmä mladí ľudia, ktorí už nemohli sledovať v priamom prenose lety na Mesiac, sú veľmi chtiví vidieť cudzie planéty osobne a tvrdia, že vesmírny výskum má mať veľké, ambiciózne ciele. Ako by mala expedícia na Mars vyzerať? Je možné, že skôr než čistý výskum, si podporu získa od začiatku široko koncipovaný kultúrny projekt.
Lety rakiet Apollo sú históriou. Pristátia na Mars boli dramatickým finále prvej vety symfónie, k akej sa prirovnáva proces prenikania ľudstva do vesmíru. Nasledovalo váhavé andante, ktoré sa koncentrovalo na hospodárske a vojenské využitie vesmírnych letov. Postupne sa však s Medzinárodnou vesmírnou stanicou (ISS) etabluje spoločná téma, hoci aj poznamenaná disonanciami a trhlinami v rytme. Ak by sme mali pokračovať v načatej metafore, hráči už ladia nástroje pre tretiu vetu tejto symfónie: let ľudskej posádky na Mars. Táto časť by sa podľa zákonitostí hudobného rytmu – a tie sa v podstate veľmi nelíšia od rytmu života – mala hrať v čerstvom, rezkom allegre. Šéf vesmírnej agentúry NASA Dan Goldin už oficiálne vyhlásil Medzinárodnú vesmírnu stanicu ISS za výcvikové stredisko pre misiu na Mars.
Možnože cesta na Mars bude financovaná celkom inak, než doterajšie cesty do vesmíru: aj ako súkromný projekt. Práve na to napokon vznikla Spoločnosť pre Mars, ktorej členom je aj režisér Terminátora a Titanicu James Cameron.
Spoločnosť bez plánu
Výsledky výskumov, ktoré na červenej planéte robia vesmírne sondy už od sedemdesiatych rokov, však prakticky zliklidovali aj poslednú nádej, že by sme na Marse mohli nájsť inteligentný život alebo dokonca vyspelú civilizáciu. Momentálne sa všetka pozornosť sústreďuje už len na hľadanie možných foriem života v mikroskopických rozmeroch.
Ak by sa to podarilo naozaj dokázať, bola by to úžasná senzácia. Režisér James Cameron plánuje nakrútiť o tom päťhodinový televízny film.
Očakáva sa, že objavenie marťanského mikróbu sa bude dať nainscenovať ako dráma. Ale čo ak sa nenájde ani to? Bolo to všetko potom nadarmo? Nie, nie, hovorí Stanley Robinson, ktorý je, tak ako Cameron, členom Spoločnosti pre Mars. Stanley Robinson líči proces prácneho osídľovania pustej planéty a jeho postupnej transformácie – „terraforming“ – na druhú Zem.
Zatiaľ čo v iných príbehoch predstavujú mimozemšťania čosi ako impulz pre náboženské city a vieru vo vyššie sily, musia si u Robinsona ľudia vystačiť s vlastnými silami. „Spoločnosti bez plánu, to boli doterajšie dejiny. Tie dejiny však boli zlým snom, obrovská zásobáreň príkladov toho, čoho sa treba vyvarovať. My však potrebujeme plán. Potrebujeme víziu. Tu máme šancu začať všetko od začiatku.“ Robinson vybudoval základy pre takýto plán. Jeho romány majú vynikajúci informačný background a hemžia sa zaujímavými nápadmi. Ako čítanie to býva niekedy rovnako namáhavé ako zápasenie osadníkov, o ktorých Robinson píše. Príbeh, ktorý by ľudstvo nadchol pre osídľovanie Marsu a iných planét, zatiaľ ešte nikto nenapísal.
EDWIN GRASSMEIER
(Autor je prekladateľ)
