. „Vtedajší šéf federálnej komisie pre životné prostredie Vavroušek bol v Budapešti a vrátil sa 10. septembra 1991 s tým, že maďarských kolegov presvedčil,“ povedal denníku SME Tatár.
S maďarskou stranou sa viedli rokovania o tom, že po pozastavení prác by sa dali preinvestované prostriedky zachrániť. „Preinvestovaných bolo 14 miliárd korún, ale demontáž už postavených objektov by stála 40 miliárd korún,“ povedal v televízii TA 3 bývalý generálny riaditeľ Vodohospodárskej výstavby Július Binder. Dodal, že práve postavením diela prehradením podľa variantu C sa preinvestované prostriedky zachránili a Gabčíkovo vraj vyrobilo 34 miliárd korún. Gabčíkovská elektráreň vyrába elektrickú energiu od roku 1994. Ročná produkcia je cca 2,3 miliardy kWh elektrickej energie, ktorej odberová cena sa blíži k sume 23 miliárd korún. Binderom uvádzané číslo teda musí obsahovať aj zachránené investície.
„Dohoda sa rysovala tak, že by sa Dunaj prehradil nižšie pri Dunakiliti, nešlo by sa na špičkovanie, ale vyrábala by sa elektrická energia priebežne a prítok vody v starom koryte mohol byť okolo 500 kubíkov. Ani environmentalisti by teda nenamietali. Binderov tvrdohlavý postoj však zahatil ďalšie rokovanie s Budapešťou, tá potom zmluvu vypovedala a slovenský parlament schválil variant C,“ hovorí Peter Tatár.
Podľa Tatára sa úverovanie odohralo ako za komunizmu. Padlo rozhodnutie nielen o dostavbe Gabčíkova, ale aj o Žiline. „Najprv sa hľadali úverové zdroje v Londýne, nakoniec Mečiarova vláda schválila štátnu záruku na 520 miliónov dolárov, čo do roku 2007 znamená vyplatiť za tento úver vyše 20 miliárd korún. Tie chýbajú a budú chýbať inde, pričom ten úver nebol potrebný,“ dodáva Tatár. Pripomenul ešte jednu riskantnú operáciu. „Úver bol čerpaný v dolároch bez zábezpeky proti kurzovým rizikám, ale ani sa nečudujem, keď aj úvery na Mochovce sa počítali tak, ako by mal dolár stáť do roku 2010 32,50 Sk.“ Ak si prepočítame kurz dolára v roku 1994 a v súčasnosti, už teraz je splácanie jeden a pol násobok vtedajšieho stavu.
Vládny splnomocnenec pre sústavu vodných diel Dominik Kocinger minulý týždeň uviedol, že časť úveru Vodohospodárskej výstavby pravdepodobne nepriamo dotovala výstavbu Jadrovej elektrárne Mochovce. Slovenské elektrárne totiž neplatili za prúd vyrobený v Gabčíkove a tieto prostriedky použili na Mochovce, pričom Vodohospodárska výstavba nemala na splácanie. K dohode sa dospelo vlani, 65 percent výnosov z gabčíkovskej elektrárne je určených pre VVB na splácanie vládou garantovaného úveru, respektíve len jeho časti. Napriek tomu, že okrem iných úverových zdrojov sa aj takto financovali Mochovce, Slovenské elektrárne stihli vyrobiť do roku 2000 slušnú sekeru: cca 70 miliárd, ktoré sa novému vedeniu podarilo vlani reštrukturalizovať. To však neznamená, že tieto úvery nebude nutné zaplatiť.
ATTILA LOVÁSZ