BRATISLAVA - Každú piatu korunu svojich úspor si Slováci zamieňajú a ukladajú ju na devízovom účte. Zánikom dvanástich mien krajín eurozóny sa štruktúra devízových vkladov výrazne zmenila. Nedominuje im už dolár, ale euro. Treťou najobľúbenejšou cudzou menou, ale s výrazným odstupom za eurom a dolárom, je česká koruna.
Banky na prelome rokov dali klientom možnosť automaticky prejsť na eurá alebo si vybrať inú menu. „Drvivá väčšina vkladateľov prešla na eurá. Konverzia na ostatné meny bola zanedbateľná,“ povedal hovorca Tatra banky Roman Začka. Podobné skúsenosti majú aj v dvoch najväčších slovenských bankách - Slovenskej sporiteľni a Všeobecnej úverovej banke.
Celkovo majú Slováci na devízových knižkách a účtoch úspory v prepočte za vyše 70 miliárd korún. Ich výška neustále mierne stúpa, podobne ako objemy korunových úspor.
Ľudia sa pre vklady v cudzej mene rozhodujú napriek tomu, že im ponúkajú nižšie úročenie. Hoci rastie podiel tých, čo devízové účty potrebujú kvôli práci v zahraničí alebo cestovaniu, hlavným motívom ich založenia sú stále obavy z budúceho vývoja kurzu koruny.
Podľa analytika Tatra banky Róberta Pregu napríklad majiteľ mesačného vkladu v cudzej mene príde ročne o tri až päť percent úrokov, ktoré by zarobil na korunovom účte. „Sporenie v devízach má význam vtedy, ak sa klient obáva znehodnotenia kurzu slovenskej koruny, ktoré by malo byť väčšie ako strata z nižších úrokov,“ hovorí Prega.
Vybrať si menu pre devízový účet tak, aby to nebolo nevýhodné, je zložité. „Odhadnúť vývoj kurzov hlavných svetových mien je ťažké aj pre popredné investičné spoločnosti, nehovoriac o bežných klientoch komerčných bánk,“ povedal Prega. Pri rozhodnutí, v ktorej konkrétnej cudzej mene sporiť, treba podľa neho pritom zohľadniť výšku úrokov a očakávaný pohyb kurzu danej meny.
Za najvýhodnejšiu alternatívu považuje euro. „Je to kompromisné riešenie. Z pohľadu koruny kolíše najmenej a zároveň stále poskytuje ochranu voči znehodnoteniu kurzu koruny,“ tvrdí Prega.
Na obdobie najbližších rokov však analytik zo Slávie Capital Pavol Ondriska odporúča sporiť v korunách. „Ak bude výsledkom volieb vláda prijateľná pre zahraničie a ochotná pokračovať v reformách, koruna by sa po voľbách mala voči euru postupne zhodnocovať,“ povedal Ondriska.
Najprominentnejší ekonómovia sa dnes zaoberajú otázkou, či dolár stráca pozíciu svetovej menovej jednotky definitívne. Zdá sa však, že Slováci na oslabenie dolára zatiaľ nereagujú. Podľa Pregu bude jeho podiel na devízových vkladoch klesať na úkor eura. Dôvodom bude predpokladaný vstup Slovenska do Európskej únie.
JANA BRONDOŠOVÁ
Devízové vklady (v mld.) k 30. 6. 2002 k 31. 12. 2001 k 30. 6. 2001
austrálsky dolár 103,6 88,1 78,3
belgický frank - 9,7 20,2
dánska koruna 16,4 17,9 13,2
euro 62699,5 46314,5 22795,3
francúzsky frank - 122,3 526,5
talianska líra - 107,9 344,7
jen 70,2 36,3 13,1
kanadský dolár 645,6 668,4 679,4
holandský gulden - 18,8 81,6
nórska koruna 35,1 29,8 14,4
rakúsky šiling - 1726,3 4719,4
španielska peseta - 4,0 31,1
nemecká marka - 7717,1 23275,5
švédska marka 94,1 50,1 32,5
švajčiarsky frank 1528,0 1392,3 1125,6
americký dolár 41159,2 41732,9 39542,4
britská libra 2732,4 2828,2 2199,1
česká koruna 3393,7 2178,4 2397,2
celkom (v mld) 112,6 105,1 97,9
Pozn.: Keďže sú údaje v slovenských korunách, ovplyvňujú výšku vkladov v jednotlivých menách aj zmeny ich kurzov voči korune. Tabuľka zahŕňa vklady fyzických aj právnických osôb. Zdroj: NBS