Gýmeš je raritou medzi slovenskými hradmi

Hrad v Jelenci bol najstarším rodovým sídlom Forgáchovcov. S malými prestávkami im patril až do do 2. svetovej vojny. Dnes sú z neho len ruiny.

Miroslav Eliáš so svojou publikáciou o rode Forgáchovcov.Miroslav Eliáš so svojou publikáciou o rode Forgáchovcov. (Zdroj: JANA ČERNÁKOVÁ)

Hrad v Jelenci bol najstarším rodovým sídlom Forgáchovcov. S malými prestávkami im patril až do do 2. svetovej vojny. Dnes sú z neho len ruiny.

NITRA. Pozoruhodnú publikáciu v Nitre predstavil Miroslav Eliáš. Správca mestského múzea v Šuranoch v Krajskej knižnici Karola Kmeťka študentom prezentoval stáročné dejiny rodu Forgáchovcov. História rodu sa viaže na územie viacerých dnešných štátov, kde mali rozsiahle majetky.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Patril im od 13. storočia

Miroslava Eliáša od detstva fascinovala história, hrady a zámky. Cez dejiny múzejnej kultúry sa počas štúdií dostal aj k problematike rodov. „Do Forgáchovcov som sa tak „zažral“, že sa im venujem dodnes. Dejiny tohto rodu sa stali aj predmetom mojej diplomovej práce,“ vraví 29-ročný historik.

SkryťVypnúť reklamu

Kniha Forgáchovci – šľachtický rod z Gýmeša je bohato ilustrovaná - je v nej asi 220 obrázkov: portrétov osôb, listín, erbov - pretože sa ich v dobovej literatúre zachovalo pomerne veľa. Na knihe autor pracoval zhruba 6 rokov, čerpal pri tom zo starej literatúry, materiály zbieral v archívoch na Slovensku a v Budapešti.

„Doma i v Maďarsku som precestoval takmer všetky miesta, majetky, hrady a panstvá, ktoré patrili tomuto rodu. V publikácii sú fotografie, ako tieto miesta vyzerajú dnes. Najďalej som bol napríklad na juhu Balatonu v mestečku Marcali, ktorého mestskou časťou je pôvodne samostatná dedinka Gomba. V kaštieli, ktorý kedysi patril Forgáchovcom, dnes, žiaľ, bývajú Rómovia, takže je v zlom stave. Zachovali sa tam však aj iné pamiatky – na cintoríne a v kostole,“ hovorí Miroslav Eliáš.

SkryťVypnúť reklamu

Na Slovensku bol pri zbieraní materiálov takmer všade. Spomenul napríklad Čachtice, ktoré si väčšina ľudí spája najmä s Báthoryčkou, ale svoje majetky tu mali aj Forgáchovci. Pri kostole sú dva hroby príslušníkov rodu a vo vnútri pred oltárom je vstup do forgáchovskej krypty. Na strednom Slovensku mali majetky najmä okolo Haliča pri Lučenci, za Košicami to bol hlavne Slanec, Nižná Kamenica, Ruskov a pri Bardejove Hertník s kaštieľom a kostolom.

„Samozrejme, boli sme aj v Jelenci pri Nitre, kde sme pred dvomi rokmi zakladali v kaštieli múzeum Forgáchovcov. Každý šľachtický rod má právo používať prídomok, tzv. predikát, ktorý charakterizuje, odkiaľ pochádza. Forgáchovci de Ghymes (z Gýmeša) obývali hrad v Jelenci, ktorý bol najstarším rodovým sídlom – vlastnili ho od polovice 13. storočia. S výnimkou malých prestávok im patril až do 2. svetovej vojny. V histórii slovenských hradov je to rarita,“ skonštatoval Eliáš.

SkryťVypnúť reklamu

Drevo z hradu na cukrovar

Hrad dal vybudovať Andrej, zakladateľ rodu. Za zásluhy dostal panstvo v dnešnom Jelenci, na ktorom začal Gýmeš stavať. Hoci je dnes len zrúcaninou, je to stále veľkolepý hrad s množstvom zachovaných prvkov, je tu napríklad skororománska veža, ktorá má dve podlažia so schodiskom, čím sa môže pochváliť len niekoľko hradov na Slovensku.

„V 18. storočí dal hrad na reprezentatívne barokové sídlo s troma kaplnkami prestavať biskup Forgách. Prestavby zdokumentoval aj rôznymi značkami a letopočtami na tehlách, pár ich môžu návštevníci vidieť aj v múzeu rodu Forgách v jeleneckom kaštieli. Svojich potomkov biskup zaviazal, aby hrad udržiavali. Vždy na sviatok sv. Ignáca 31. júla sa tu usporadúvali veľké púte aj s dožinkami. Robilo sa to nejakých 70 rokov do začiatku 19. storočia, ale potom nastal koniec aj napriek rodinnej klauzule. V tomto období sa už na hrade veľmi nebývalo, slúžil skôr ako reprezentatívne sídlo. Forgáchovci si dali vybudovať pohodlnejší a ľahko prístupný kaštieľ a hrad sa stal nepotrebným, čo bola škoda, lebo sa mohol zachovať v lepšom stave,“ pokračuje Eliáš.

„Jeden z posledných šľachticov rodu Karol Forgách dal v polovici 19. storočia z hradu strhnúť strechu na to, aby mohol drevo použiť na výstavbu a prestrešenie cukrovaru v Jelenci. Potom to už s hradom išlo dolu vodou. Ale aj napriek tomu, že sa stal ruinou, v roku 1950, keď vyhlasovali prvú plejádu národných kultúrnych pamiatok z radu hradov, medzi Oravou, Spišom či Bojnicami nechýbal ani Gýmeš.“

Podľa Eliáša je paradox, že posledná výstavba z 18. storočia - veľký barokový palác - je dnes v najdezolátnejšom stave. Zrejme bol postavený narýchlo z lacnejšieho materiálu. „OZ Leustach sa v súčasnosti snaží hrad zachrániť, opravuje niektoré priestory a objekty, čo je úžasné, lebo hrad si ako dominanta Požitavia zaslúži väčšiu pozornosť,“ doplnil Eliáš.

Mikuláš Forgách postavil Župný dom

Rod Forgáchovcov má bohatú 800-ročnú históriu. Za toto obdobie sa veľmi rozvetvil – jeho príslušníci niečo vyženili, niečo dostali darom od kráľa za zásluhy. „Forgáchovci veľmi veľa získali najmä vďaka palatínovi Žigmundovi Forgáchovi. Ten si zobral starú vdovu, po ktorej zdedil obrovské majetky – Halič, Slanec, Šomošku aj Topoľčany. Bola to veľmi dobrá ženba, dodala rodu cveng,“ zdôraznil Eliáš.

Ak si predstavíme majetkovú základňu Forgáchovcov, tak je dnes podľa Eliáša 80 percent z nej na území Slovenska, najmä Nitrianska. Ostatok je hlavne na území dnešného Maďarska. „Forgáchovci majú slovanský pôvod od veľkomoravského rodu Hunt-Poznanovcov. Rod sa hrdí mnohými významnými osobnosťami, z tých najstarších si zaslúži pozornosť už spomínaný zakladateľ rodu Andrej. V roku 1241 sa zúčastnil bitky na rieke Slaná - zachránil uhorského kráľa Bélu IV. tým, že mu dal svojho koňa, aby mohol panovník z bojiska utiecť. Získal dobré meno a pre rod veľké bohatstvo. Pomerne významným bol aj Šimon Forgách, slávny bojovník proti Turkom v 16. storočí. Jeho syn Žigmund sa ako jediný z rodu stal palatínom, druhým najvyššie postaveným mužom po kráľovi,“ vysvetľuje historik.

„Druhý syn František bol ostrihomským biskupom a ako jediný z rodu aj kardinálom. Do Trnavy priniesol dodnes uctievaný obraz plačúcej Panny Márie. V 17. storočí bol slávnym Turkobijcom Adam Forgách, novozámocký kapitán, víťaz bitky pri Veľkých Vozokanoch. Priamo s Nitrou je spojený Mikuláš Forgách, ktorého Mária Terézia ustanovila za nitrianskeho župana. Práve on dal postaviť dnešný Župný dom.“

Zachránil ju tajný ctiteľ

Zo žien slávneho rodu bola ani nie tak významná ako zaujímavá Zuzana Forgáchová. O nej napísali Ján Čajak román V zajatí na Holíčskom hrade a Jožo Nižnánsky knihu Žena dvoch mužov. Zuzana sa ako dcéra trenčianskeho župana Imricha Forgácha vydala za surového Františka Révaya. Podľa niektorých zdrojov sa mala ich svadba konať v Komjaticiach, lebo jej otec bol aj majiteľom miestneho panstva.

„Žiarlivý a drsný muž ju uväznil na Holíčskom hrade, ale jej tajný ctiteľ Peter Bakič ju odtiaľ uniesol na Plavecký hrad. Je to skutočný príbeh, ktorý mal dohru až na Uhorskom sneme v Bratislave,“ pokračuje Eliáš. „Zuzaninmu bratrancovi kardinálovi Františkovi Forgáchovi sa podarilo manželstvo rozsobášiť, čo je snáď prvý prípad v našich dejinách. Vieme, ako to dopadlo v Anglicku za vlády Henrich VIII., ktorý si založil vlastnú anglikánsku cirkev, aby mohol niečo podobné urobiť. Z ďalších žien by si zaslúžila pozornosť Žofia Forgáchová, prvá manželka neskoršieho palatína Juraja Thurza. Zomrela veľmi mladá. Jej otec bol kapitánom Šurianskeho hradu.“

Založil múzeum v synagóge

Miroslav Eliáš študoval ekológiu a muzeológiu na Univerzite Mateja Bela. V roku 2007 založil Mestské múzeum v šurianskej synagóge. V roku 2006 mu vyšla kniha Pamätný spis k dejinám Šurianskeho hradu, ktorý zohral významnú úlohu v časoch osmansko-tureckej expanzie. Na tomto hrade sa narodila Žofia Bosniaková, uctievaná ako svätica. Začiatkom roka vydal knihu o rode Frogáchovcov. Momentálne pracuje na publikácii o dejinách šurianskeho cukrovaru, ktorý bol jedným z najdlhšie fungujúcich v strednej Európe. Cukor vyrábal takmer 150 rokov.

Jana Černáková

Múzeum rodu Forgáchovcov v Jelenci.

FOTO: ARCHÍV MÚZEA

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Nitra

Komerčné články

  1. Konferencia eFleet Day 2025 hlási posledné voľné miesta
  2. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  3. Ako zvládnuť podnikanie, rodinu aj voľný čas bez kompromisov?
  4. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie
  5. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme
  6. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice
  7. Môže hudba pomôcť neurologickým pacientom lepšie chodiť?
  8. Veterné parky: vizuálny smog alebo nová estetika energetiky?
  1. Kalamita v Markovej spracovaná v súlade so zákonom
  2. Čo robí Portugalsko jedinečným? Jedenásť typických vecí a zvykov
  3. Konferencia eFleet Day 2025 hlási posledné voľné miesta
  4. Pili sme pivo, ktoré sa nedá ochutnať nikde inde na svete
  5. Fico škodí ekonomike, predbehli nás aj Rumuni
  6. Skvelý sortiment za výnimočne nízke ceny nájdete v Pepco
  7. S nami máte prístup do všetkých záhrad
  8. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  1. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme 17 045
  2. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje 8 864
  3. Čo robí Portugalsko jedinečným? Jedenásť typických vecí a zvykov 6 290
  4. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie 5 441
  5. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice 4 049
  6. Muži, nepodceňujte návštevu kardiológa. Srdce máte len jedno 2 636
  7. Môže hudba pomôcť neurologickým pacientom lepšie chodiť? 2 225
  8. Maratónska kampaň, ktorú nebudeme vidieť, ale budeme o nej počuť 1 831
  1. Marián Gunár: Rómovia, Cigáni čo ďalej?
  2. Martin Šuraba: O chlapcovi, ktorý stratil zápalky XX
  3. Radoslav Záhumenský: Vodná nádrž na Kysuciach ukrýva príbeh dvoch zatopených obcí. Poznáte jej pravú tvár?
  4. Zuzana Pelaez: O šialenej slovenskej Veľkej noci a o tých zahraničných, nepornografických.
  5. Milan Srnka: „Škaredý Ovečkin“, legenda kolaborujúca s vojnovým zločincom
  6. Emil Sútor : Čo je sójový lecitín a prečo ho nájdete v čokoláde?
  7. Anton Lisinovič: Recenzia: Setkání se smrtí (kniha)
  8. Martin Eštočák: Zdražie parkovanie v Prešove o 100 %? Návrh, ktorý zatiaľ neprešiel, no občania by mali byť v strehu
  1. Matej Galo: Záhady o pôvode slintačky a krívačky odhalené 105 041
  2. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku. 73 338
  3. Michal Dolňan: Covid vypustili z laboratórií a SLAK na nás vrhli Nemci a Francúzi... 42 520
  4. Rado Surovka: Raši dostal padáka 39 368
  5. Martin Ondráš: Piate ohnisko nákazy SLAK - skutočná pravda 22 045
  6. Rado Surovka: Ficove Amater Airlines dopravili na Slovensko slintačku 20 134
  7. Jakub Konečný: Našli sme dvoch Slovákov, ktorí sa majú vďaka Ficovej vláde lepšie! 17 312
  8. Radko Mačuha: Vládna koalícia si začala dávať úplatky priamo v parlamente. 9 590
  1. Věra Tepličková: Spevy sobotné alebo Vybrala sa Martina na púť priamo do Ríma
  2. Tupou Ceruzou: Transakčná daň
  3. Post Bellum SK: Oslobodenie Bratislavy – boj za cenu stoviek životov
  4. Marcel Rebro: Slovenské drony na ukrajinskom nebi
  5. Věra Tepličková: Nie je nad to, mať na verejnosti dobrých priateľov
  6. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku.
  7. Tupou Ceruzou: Medvede
  8. Tupou Ceruzou: Mr. Business
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Nitra, Zlaté Moravce a Šaľa - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Nitra

Hokejisti Žiliny včera aj vďaka dvom gólom Alexandra Avtsina (v strede) vyhrali v Nitre 4:2 a vyrovnali semifinálovú sériu na 1:1.

Sto hromov do Aittokallia a Žilina vyrovnala sériu.


Musíme sa odraziť od tretej tretiny, vraví Martin Vitaloš.

Zobuďme sa zo sna, že vyhráme len tak, káže tvrdý obranca.


Krunoslav Krajnovič verí, že hráči lepšie zvládnu taktické rozhodnutia na palubovke.

Basketbalisti Nitry v utorok nastúpia s cieľom vyrovnať stav štvrťfinálovej série.


Cesta pre Mlynmi, sobota.

Práce budú pokračovať aj po víkende. V prípade mosta komunikovala župa iný termín ako polícia.


  1. Marián Gunár: Rómovia, Cigáni čo ďalej?
  2. Martin Šuraba: O chlapcovi, ktorý stratil zápalky XX
  3. Radoslav Záhumenský: Vodná nádrž na Kysuciach ukrýva príbeh dvoch zatopených obcí. Poznáte jej pravú tvár?
  4. Zuzana Pelaez: O šialenej slovenskej Veľkej noci a o tých zahraničných, nepornografických.
  5. Milan Srnka: „Škaredý Ovečkin“, legenda kolaborujúca s vojnovým zločincom
  6. Emil Sútor : Čo je sójový lecitín a prečo ho nájdete v čokoláde?
  7. Anton Lisinovič: Recenzia: Setkání se smrtí (kniha)
  8. Martin Eštočák: Zdražie parkovanie v Prešove o 100 %? Návrh, ktorý zatiaľ neprešiel, no občania by mali byť v strehu
  1. Matej Galo: Záhady o pôvode slintačky a krívačky odhalené 105 041
  2. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku. 73 338
  3. Michal Dolňan: Covid vypustili z laboratórií a SLAK na nás vrhli Nemci a Francúzi... 42 520
  4. Rado Surovka: Raši dostal padáka 39 368
  5. Martin Ondráš: Piate ohnisko nákazy SLAK - skutočná pravda 22 045
  6. Rado Surovka: Ficove Amater Airlines dopravili na Slovensko slintačku 20 134
  7. Jakub Konečný: Našli sme dvoch Slovákov, ktorí sa majú vďaka Ficovej vláde lepšie! 17 312
  8. Radko Mačuha: Vládna koalícia si začala dávať úplatky priamo v parlamente. 9 590
  1. Věra Tepličková: Spevy sobotné alebo Vybrala sa Martina na púť priamo do Ríma
  2. Tupou Ceruzou: Transakčná daň
  3. Post Bellum SK: Oslobodenie Bratislavy – boj za cenu stoviek životov
  4. Marcel Rebro: Slovenské drony na ukrajinskom nebi
  5. Věra Tepličková: Nie je nad to, mať na verejnosti dobrých priateľov
  6. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku.
  7. Tupou Ceruzou: Medvede
  8. Tupou Ceruzou: Mr. Business

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu