Hodinky za 12 miliónov korún vyrobili vo firme Harryho Winstona.
Slávne fabergeovské vajíčka patria k vrcholným klenotníckym výtvorom.
Prečo sa veľtrh hodiniek koná vo Švajčiarsku, je každému asi jasné. Zaujímavé je však číslo, ktoré charakterizuje export švajčiarskeho hodinárskeho priemyslu za minulý rok – vyše 10,5 miliardy švajčiarskych frankov. V porovnaní s rokom 2000 je to nárast o 3,5 percenta. Počet vyrobených hodiniek vo Švajčiarsku síce z roka na rok klesá, ale ich predajná cena a celkový obchodný obrat sa zvyšuje. Odráža to postupný prechod vkusu zákazníkov od hodiniek z pásovej priemyselnej výroby k malosériovým hodinkám vyrobeným v manufaktúrach. V roku 2001 bola priemerná cena švajčiarskych hodiniek 367 švajčiarskych frankov, čo je o 41 percent viac ako rok predtým.
Za kvalitu sa platí
Ak by sa zdalo, že udalosti z 11. septembra 2001, ktoré ovplyvnili svetové burzy a investície, sa prejavia aj na hodinárskom priemysle, opak je pravdou. Ľudia čoraz viac „ukladajú“ svoje financie do tovarov, ktorých hodnota z roka na rok stúpa. A práve do tejto skupiny patria hodiny najvyššej kategórie a kvality, ktorých značku preveril čas.
Za všetky stačí spomenúť exkluzívnu manufaktúru Audemars Piguet. Hoci za minulý rok predala len 18 200 hodiniek, svoj obrat zvýšila až o 17 percent – o 187 miliónov švajčiarskych frankov. To znamená, že jedny hodinky stoja v priemere takmer 300-tisíc korún. Ďalšou špecialitou je Patek Philippe, posledná nezávislá ženevská hodinárska manufaktúra. Jej najvzácnejšie výrobky dosiahli na aukciách v posledných rokoch rekordné predajné ceny. Zlaté hodinky s veľkým kalendárom z pozostalosti maršala Tita sa vydražili za 1,9 milióna amerických dolárov a komplikované hodinky z roku 1933 sa na aukcii v New Yorku v roku 1999 predali za 11 miliónov dolárov – je to svetový rekord. A do tretice, kráľ klenotníkov a diamantov Harry Winston. Jeho klenotnícke výtvory zdobia už dlhé roky aristokratky či filmové hviezdy. Od 70. rokov sa záber firmy rozšíril o luxusné hodinky, ktoré navrhuje jeho syn Ronald. Sú to naozaj hodinky najluxusnejšej triedy, ktoré sa človek obáva vziať do rúk. Vyrábajú sa v dvanásťkusových sériách ročne a ich cena je okolo 12 miliónov korún. Všetky sa však na veľtrhu vždy predajú.
Uvedené čísla vypovedajú, o čom veľtrh v Bazileji je. O priemysle luxusu, kde práve hodinky majú vzostupný trend. Sú niečím, čo vidíme aj na ruke posledného obyvateľa chudobného kontinentu a vo vyspelom svete, decentne skryté pod manžetou, sú často jedinou ozdobou džentlmena a výrazom jeho spoločenského postavenia. Tí, čo chcú dať východným spôsobom okázalo najavo hrúbku svojej peňaženky, dávajú prednosť žltému zlatu s ťažkým náramkom a značke Rolex, ktorá je istou zárukou spoznania kdekoľvek na svete. Tí kultivovanejší majú v obľube iné, menej známe manufaktúry, prevedenie v platine alebo v bielom zlate a jednoduchý krokodílí náramok. Ich cena však môže byť niekoľkonásobne vyššia.
Večné diamanty
Nohy všetkých návštevníčok mierili do pavilónov, kde renomované klenotnícke firmy ponúkali šperky. Od tých „lacnejších“ až po skutočné klenoty, ktorých cena presahuje naše predstavy. Aj keď vám v kabelke chýba platinová MasterCard, ten pocit – mať na krku nádherný smaragdový náhrdelník či šnúru s perlami veľkosti egreša od Mikimota – je nezaplatiteľný.
Aj klenotnícky priemysel prechádza istými premenami. V súčasnosti sa razia dve tendencie. Prvá v duchu hesla – menej je viac – sa usiluje aj z „lacnejších“ materiálov (priemyselné diamanty a perly, brúsené sklo, oceľ, email) vytvárať jedinečné dizajny, ktoré oslovujú najmä mladšie vekové kategórie. Druhá cesta, ktorú by sme mohli označiť ako klasiku nevychádzajúcu nikdy z módy, sa snaží farebnou umiernenosťou použitých drahých kovov a nádherných kameňov s klasickým brúsením vytvoriť skutočné klenoty na veľké príležitosti.
K finančne prístupnejším patria výrobky svetoznámej švajčiarskej spoločnosti Swarowski, ktorá sa preslávila vysokokvalitnou bižutériou z krištáľového skla. A nemusia sa z nich tvoriť iba ozdoby výstrihov, používajú sa aj na luxusnú obuv, kabelky či ako súčasť modelov večerných šiat svetoznámych módnych návrhárov.
K vrcholným klenotníckym výtvorom patria fascinujúce fabergeovské vajíčka, symbol tradičnej šperkárskej firmy Fabergé. Prvé vajíčka pre ruskú cársku rodinu vytvoril Peter Carl Fabergé v polovici 19. storočia. V tradičnom sortimente, o ktorý je obrovský záujem najmä medzi bohatými zákazníkmi z Ázie, pokračuje firma aj dnes, hoci od konca 80. rokov minulého storočia je už súčasťou klenotníckej manufaktúry Victor Mayer. Na prelome tisícročí sa však značka Fabergé vrátila späť do Ruska, na pôvodnú sanktpeterburskú adresu. A o zákazníkov medzi novými Rusmi nie je núdza.
