HUDBA
Chaos ako dramaturgia
Black Hits. Punk Rock made in Slovakia, vol. 3. Universal Music 2002
Punk je najdlhšie trvajúce hudobné hnutie na svete, tvrdia odborníci, a určite si ešte dlho požije v rôznych vydavateľských reedíciách či kompiláciách, podobne ako jeho symbol, kapela Sex Pistols.
Pred troma rokmi, v čase boomu neopunkových kapiel a návratu tých pôvodných, vyšlo vydavateľstvo Universal v ústrety publicistovi Vladovi Lamošovi, ktorý zostavil prvú výberovku slovenských punkových kapiel. Výber sa riadil troma generáciami skupín, medzi ktorými chýbali tí, ktorí si protipunkersky pýtali za účasť peniaze, alebo tí, ktorí odmietali vstup na komerčné územie.
Nasledovala dvojka, ktorá už nelietala po rokoch, ale sa sústredila na hardcore a opäť tam chýbala žánrovo vhodná, ale odmietavá Davová psychóza. Táto trojka má názov Black hits, ktorý vydavateľ vysvetľuje ako názov pre punkovú hudbu obohatenú štýlom ska a reggae, no pravdupovediac koncepcia sa stráca v obmedzenom množstve kapiel, ktoré u nás hrajú práve takýto štýl. Oveľa viac počuť hardcore, dokonca rap-core, či trashmetalový Editor. Znovu je tu Zóna A, ktorá sa zmestila na všetky časti kompilácie. Najviditeľnejšou zmenou v zozname kapiel je legenda slovenského punku, Davová psychóza, ktorá dala na album dve pesničky vraj na naliehanie ľudí, ktorí sú presvedčení, že by tam mala byť.
Zmapovaná scéna slovenského punku je dobrá vec, hoci trochu chaoticky, ale dá sa pri punku ináč?
HODNOTENIE: *** **
DENISA VOLOŠČUKOVÁ
VIDEO
Nevedia, čo sa stalo
Paralelní světy. Česká republika 2000. Námet, scenár a réžia: Petr Václav. Hrajú: Lenka Vlasáková, Karel Roden, Gabriela Škrabáková
Zvykli sme si od českého filmu očakávať, že bude láskavý, vtipný a úspešný. Veselo smutný, prizdobený perličkami „to neřeš.“ Účinok Paralelných svetov Petra Václava je naopak v prirodzenej vážnosti portrétu konca jedného ľúbostného vzťahu. Táto vážnosť nie je tragická: je v nej mnoho vášne a tiež ľahkosti, jemnej zatrpknutosti. Príbeh sa začína vo chvíli, v ktorej sa život dvoch ľudí rozpadá, a pred divákom sa odohrá iba jeho záverečná fáza. Nevieme, čo túto dvojicu, architekta Kryštofa a prekladateľku Terezu k sebe priviedlo. Vieme len, že medzera, ktorá sa medzi nimi roztvára, sa skončí rozkladom. Tereza tuší, že sa jej Kryštof stráca, je to intuitívna istota. Sťahuje sa do polohy veľkého embrya, klbka neschopného narovnať sa a žiť inak než svojím trápením.
Ctižiadostivý Kryštof má strach z premárneného života a premrhaného talentu. Má hrôzu, že sa zastaví v priemere, že bude nútený prijať obyčajný, banálny rodinný život a že bude mať vedľa seba niekoho, kto mu bude búrať jeho vízie, jeho myslené stavby. Obaja sú neistí, nešťastní a obaja sa pritom správajú egoisticky a navzájom manipulatívne. Sú chorí svojou bezmocnosťou. On je postihnutý citovou slepotou a neschopnosťou otvoriť sa kvôli nej niečomu inému než tomu praktickému, účelovému. K jeho vnútornej výbave patrí pestovanie milenky, ktorá všetko kompenzuje. Pred ňou môže hovoriť banality, hrať sa s ňou, bozkávať ju na pekné pozadie. Vlastniť ju tak, ako mu to Tereza nedovolí.
Ich intímny život, naopak, film ukazuje bez sexu. Žijú spolu, dotýkajú sa, ležia vo veľkej posteli, ale ich intimita nie je v tom. „On tvrdí, že se nic nestalo, ale nechápe, proč už ho nechci.“
Tereza aj Kryštof sú obeťami túžby po ideálnom živote. Petr Václav nakrútil súčasný, realistický, kultivovaný film.
HODNOTENIE: **** *
ANDREA PUKOVÁ
VÝTVARNÉ UMENIE
Etika a estetika v informačnom svete
Bienále grafického designu; Uměleckoprůmyslové muzeum, Pražákův palác, Místodržitelský palác, Brno. Do 20. októbra
„Je načase, aby sa etika snúbila s estetikou. Je načase, aby integrita bola v rovnováhe s identitou,“ povedal nedávno Thierry Van Kerm, výkonný riaditeľ Icogrady – Medzinárodnej dizajnérskej organizácie. Jeho slová dopadli aj na 20. bienále Medzinárodnej výstavy plagátov, firemnej, informačnej a reklamnej grafiky v Brne. Vznikla v roku 1963 a je najdlhšie trvajúcou akciou svojho druhu na svete. Jubilejné bienále je nasýtené množstvom sprievodných výstav, ale tou dominantnou stále zostáva súťažná časť.
Ktosi prirovnal Bienále k majstrovstvám sveta. Sú na ňom zastúpení umelci (344 autorov a autorských kolektívov) zo 42 krajín, pričom najviac ich pochádza z Japonska (73), čo je vzhľadom na špičkový stav tohto odboru v danej krajine počet primeraný. Slovensko reprezentujú poprední autori zaoberajúci sa plagátovou tvorbou a grafickým dizajnom – Johanna Balušíková, Dušan Junek, Vladislav Rostoka a Jozef Hauke.
V špičkovej konkurencii slovenská kvalita obstála. Jedným z piatich laureátov ceny za grafický dizajn Icograda Achievment Award sa stal Dušan Junek (1943 – na fotografii je jeho návrh). Je prvým slovenským umelcom, čo získal toto významné ocenenie.
Susedov z Čiech je, pochopiteľne, nepomerne viac – okolo päťdesiat. Radana Lencová si dokonca odniesla Cenu Alfonsa Muchu za plagát. A kto získal prestížnu Grand Prix? Medzinárodnú porotu najviac oslnili plagáty a grafické riešenia vizuálnej prezentácie firmy od francúzskej grafičky Catheriny Zaskovej.
HODNOTENIE: *****
ĽUDO PETRÁNSKY
