Ak ste pred rokom vložili do banky na termínovaný účet 1000 korún, dnes vám banka vráti o 100 až 250 korún viac. Pri výške inflácie za uplynulý rok (7,7 percenta) však tá istá tisíckorunáčka stratila zo svojej hodnoty 77 korún.

Hodnoty úrokových sadzieb a inflácie budú v nasledujúcom období ešte podobnejšie, čiže reálne zhodnotenie vkladu sa zníži. Úroky na termínovaných vkladoch s dvanásťmesačnou viazanosťou sa pohybujú približne od 5,5 do 6,5 percenta. Centrálna banka očakáva koncoročnú mieru inflácie v intervale 6,7 až 8,2 percenta.

Najväčšou výhodou bánk tak zostáva ich bezpečnosť. Za vklady v banke vám ručí Fond na ochranu vkladov do výšky 30-násobku priemernej nominálnej mzdy. Ak je váš vklad v jednej banke nižší než 350-tisíc korún, nemusíte sa o svoje peniaze obávať ani v prípade krachu banky.

Ak sa rozhodnete sporiť v inej mene, ako je slovenská koruna, môžete veľa získať, ale aj stratiť. Ročné úroky na euro či nemeckú marku sú od 3 do 3,5 percenta, na americký dolár od 2,5 do 3 percent. Výhodou valutového sporenia je nižšie znehodnotenie peňazí v dôsledku inflácie. Úrokový výnos môže vylepšiť kurzový zisk, ale zmena kurzov môže ovplyvniť vaše úspory aj opačne. Neobyčajne výhodná bola držba amerického dolára, ktorý sa oproti slovenskej mene posilnil za posledný rok takmer o 15 percent.

Keď sporenie podporuje štát

Najväčšou výhodou stavebného sporenia je jeho vysoké úročenie. Nemusíte mať žiadny stavebný zámer a napriek tomu vám sporiteľňa k svojim úrokom pripočíta aj štátnu prémiu. Práve vďaka štátnej podpore je stavebné sporenie výhodné pre ľudí, ktorí si môžu dovoliť sporiť len po malých sumách.

Jeho nevýhodou je nízka likvidita. Využitie všetkých predností stavebného sporenia totiž predpokladá, že sa svojich úspor nedotknete šesť rokov. Pri dostatočnej trpezlivosti potom môžete za svoje peniaze získavať ročne až 10-percentný úrok, ktorému nekonkuruje žiadna banka.

Ďalšou nevýhodou stavebného sporenia je možnosť štátu kedykoľvek zmeniť výšku štátnej podpory. Po minuloročnom poklese štátnej prémie z 30 na 25 percent bude ďalší päťpercentný pokles pravdepodobne nasledovať aj na budúci rok. Výška štátnej dotácie sporeniu je však obmedzená - v tomto roku sumou 4500 korún, o rok sa zníži pravdepodobne o 500 korún.

Sporenie spojené s poistením

Kombináciu sporenia a zabezpečenia pre prípad nešťastia poskytuje kapitálové životné poistenie, tvrdí Nora Čechmánková z poisťovne UNIQA. Tento finančný produkt okrem toho, že zabezpečí pre rodinu peniaze v prípade nehody alebo smrti poisteného, umožňuje aj sporenie. Pokiaľ sa klientovi nič nestane, poisťovňa mu po uplynutí času poistenia vyplatí peniaze, ktoré si našetril, plus podiel na výnosoch poisťovne.

Klient, ktorý sa rozhodne podpísať poistnú zmluvu, si vyberie, ako často bude poistné platiť. Minimálny príspevok je niekoľko stoviek mesačne. Napríklad ak by poistenec prispieval mesačne 1500 korunami, po uplynutí 20 rokov bude mať na účte 572-tisíc korún (spolu s predpokladaným 8-percetným ročným výnosom), ktoré mu poisťovňa spolu s podielom na zisku vyplatí. Výnos však môže byť aj vyšší ako 8 percent. V prípade smrti vyplatí poisťovňa pozostalým celú cieľovú sumu (382-tisíc) hocikedy v priebehu trvania poistenia spolu s podielmi na zisku pripísanými do dátumu poistného plnenia.

Hoci poisťovne garantujú klientom len nízky úrok, zvyčajne je výnos z investovania do životného poistenia vyšší ako pri bankových vkladoch. Klient môže už pred uplynutím času poistenia požiadať poisťovňu o odkúpenie svojej poistky a poisťovňa mu vyplatí odkupnú hodnotu zníženú o príslušné náklady a zvýšenú o podiely na zisku.

Poistný trh je pod prísnym dohľadom štátu, pričom na Slovensku zatiaľ skrachovala len jedna poisťovňa. V prípade krachu poisťovne sa môžu poistný kmeň (klienti) a rezervy previesť na inú spoločnosť, ktorá zabezpečí kontinuitu v poskytovaní služieb skrachovanej spoločnosti. Investovanie do životného poistenia je preto spojené s pomerne nízkym rizikom.

Rizikovejším poistným produktom je investičné životné poistenie. „Pri klasickom životnom poistení klient nemá prehľad o tom, akým spôsobom poisťovňa zhodnocuje jeho peniaze. Pri investičnom poistení si sám určí, akým spôsobom bude poisťovňa zhodnocovať jeho prostriedky, a sám nesie riziko svojho rozhodnutia,“ povedala Čechmánková. Výnos a riziko sú ovplyvnené tým, že klient si sám vyberie, do akého podielového fondu má poisťovňa jeho peniaze investovať.

Keď sporí aj zamestnávateľ

Doplnkové dôchodkové poistenie (DDP) je štátom podporované sporenie na dodatočný dôchodok. Je založené na vzťahu zamestnanec - zamestnávateľ, keď peniaze na účet klienta ukladá poistenec aj jeho zamestnávateľ. Od začiatku tohto roku si však môže doplnkové dôchodkové poistenie založiť skoro každý bez toho, aby poisťovňa mala zmluvu s jeho zamestnávateľom.

Princíp DDP spočíva v tom, že klient ukladá na svoj účet v poisťovni určitú sumu a vložený majetok mu poisťovňa zhodnocuje investovaním na finančnom trhu. Tieto peniaze bude môcť poistenec po dovŕšení dôchodkového veku postupne čerpať alebo jednorazovo si ich vybrať. V minulom roku pripísali štyri doplnkové dôchodkové poisťovne svojim klientom približne osempercentné výnosy.

Ak napríklad zamestnanec a zamestnávateľ spolu prispievajú do poisťovne počas 20 rokov mesačne 800 korunami, vložia do nej dokopy 192-tisíc. Spolu s predpokladaným zhodnotením 6 percent bude mať klient na účte 343-tisíc, ktoré si môže jednorazovo vybrať, prípadne si môže nechať doživotne vyplácať 2622 korún mesačne.

DDP ponúka poistencovi aj daňové výhody. Klient si môže zo základu dane ročne odpísať 10 percent ročného príjmu, najviac však 24-tisíc korún vložených do poisťovne (čo je maximálne dvetisíc korún mesačne). Vyplácané dávky sú zdaňované zvýhodnenou sadzbou 10 percent.

Tento druh poistenia je určený na dlhý čas (až desiatky rokov), keď sa môže lepšie prejaviť efekt dlhodobého sporenia. Klient sa však môže hocikedy v priebehu akumulovania prostriedkov rozhodnúť pre prerušenie poistenia a svoje prostriedky získať späť vo forme jednorazového vyrovnania.

Fungovanie doplnkových dôchodkových poisťovní kontroluje štát ešte prísnejšie ako komerčné poisťovne. Okrem toho, že na ne dohliada, určuje im aj pravidlá a limity na investovanie, stanovuje maximálnu výšku nákladov. Na pohyb majetku poistencov dohliada aj depozitár - banka, ktorá vedie účty poisťovne. Z týchto dôvodov je riziko investovania do doplnkového dôchodkového poistenia nízke.

Brána na finančné trhy

Princípom otvorených podielových fondov je zhromažďovanie peňazí od občanov a firiem, ktoré následne investujú na finančnom trhu. Malý investor, ktorý nemá dostatok informácií a peňazí, môže prostredníctvom podielového fondu investovať do slovenských štátnych dlhopisov, na amerických akciových trhoch alebo do ázijských telekomunikačných spoločností.

Široká paleta investičných fondov ponúkaných na Slovensku umožňuje každému vybrať si ten, ktorý mu najviac vyhovuje rizikom aj výnosom. Fondy peňažného trhu sa vyznačujú nízkym, ale stabilným výnosom a sú najmenej rizikové. Na druhej strane akciové fondy bývajú najziskovejšie, ale aj najrizikovejšie. Dlhopisové fondy sa nachádzajú niekde uprostred. Treba pritom pamätať na to, že minulé výnosy fondu nie sú zárukou budúcich výnosov.

Riziko pri podielových fondoch vyplýva hlavne z poklesu ceny cenných papierov, do ktorých správca fondu investoval. Ak poklesne len jeden titul, majiteľ podielového listu si to ani nevšimne, ale ak padá hodnota celého portfólia fondu, majetok podielnika sa zmenšuje. V tom prípade mu neostáva nič iné, ako počkať, kým sa hodnota jeho peňazí nevráti aspoň na pôvodnú úroveň, alebo sa uspokojiť so stratou.

Aj napriek tomu, že podielové fondy sú veľmi likvidné - investičná spoločnosť je povinná podielové listy kedykoľvek odkúpiť - považujú sa za dlhodobejšie investície. Práve držanie podielového listu dlhší čas by malo zabrániť, aby jeho hodnota v dôsledku výkyvov na trhu bola pri predaji nižšia ako pri kúpe. Okrem toho fyzické osoby, ktoré predajú podielový list po troch rokoch, nemusia platiť z výnosu daň.

Investičné spoločnosti musia mať na svoju činnosť povolenie štátu, majú limity na investovanie a určitú kontrolu predstavuje aj ich depozitná banka. Riziko investovania do podielových fondov preto vyplýva z možnosti zlého investovania alebo prepadu celého trhu a len minimálne z krachu spoločnosti.

FOTO - TASR/AP