Rokovací poriadok

BRATISLAVA - V doterajšej histórii parlamentu sa okrem prípadu poslanca Ivana Lexu zatiaľ nestalo, že by pre absenciu na rokovaniach parlamentu siahli poslancovi na plat. Ak sa poslanec bez ospravedlnenia nezúčastní na dvoch rokovacích dňoch, stráca nárok na polovicu platu v nasledujúcom mesiaci, ak sa nezúčastní štyrikrát, strhnú mu celú mzdu aj všetky príplatky.

Počas rokovaní často vidieť poloprázdnu sálu. Bežne sa stáva, že poslanec sa ráno zapíše do prezenčnej listiny, ale z parlamentu hneď odíde.

Najčastejšie býva prázdne kreslo poslanca SNS Jána Slotu. Ten je zapísaný v prezenčnej listine vždy, ale stáva sa, že za celý rokovací deň nie je zaznamenané ani jedno jeho hlasovanie.

Problémy s účasťou na hlasovaniach mal aj Jaroslav Volf z SDK.

Na jeden rokovací deň pripadá priemerne päť až šesť oficiálne ospravedlnených poslancov, ostatní sú zapísaní v prezenčnej listine, hoci niektorých v ten deň v parlamente ani nevideli.

Vzťah medzi poslancom a Národnou radou nie je pracovnoprávny, ale ústavnoprávny. Každý poslanec sa zodpovedá za svoju činnosť predovšetkým voličom a strane, ktorá ho nominovala.

Neúčasť na schôdzi ospravedlňuje písomne. Ospravedlnenku podpisuje predseda poslaneckého klubu tej strany, z ktorej pochádza ospravedlňujúci sa poslanec.

Predseda parlamentu ju po posúdení buď uzná, alebo nie. Dôvody zatiaľ uznal vždy, hoci občas sú naozaj zvláštne. Na ospravedlnenkách sa vyskytujú napríklad: „rodinné dôvody“ (trebárs aj na štyri dni), alebo „vážne rodinné dôvody“, alebo „dôležité stretnutie“, prípadne „dôležité rokovanie“.

Často sa vyskytujú ospravedlnenky s dôvodmi ako „choroba“, „vyšetrenie“, „študijná príprava“. (rf)