V centrále Priemstavu v Bratislave dnes vládne konkurzný správca. Časť kancelárií, v ktorých sa kedysi projektovalo, má dnes v prenájme Zväz stavebných podnikateľov Slovenska. FOTO SME – PAVOL MAJER
Niektorí bývalí zamestnanci veľkej stavebnej firmy Priemstav sú presvedčení, že ich firmu po páde komunizmu vytuneloval manažment. Kedysi bol Priemstav firmou so šiestimi tisícmi ľuďmi a zákazkami v celom Československu. Postavil napríklad Ekonomickú univerzitu, Dimitrovku, Slavín a veľa známych priemyselných podnikov. Od vlaňajšieho mája je v konkurze, žiadny investor o jeho zvyšky nemá záujem a len štátu dlží viac ako 100 miliónov.
„Je za tým tunelovanie. Často keď sme išli stavať, sme dopredu vedeli, že stavba bude stratová,“ spomína bývalý pracovník stredného manažmentu Priemstavu, ktorý si želal ostať v anonymite. „Samozrejme, stavba bola stratová len pre firmu. Sumu, ktorú Priemstav vyfakturoval odberateľovi, bola znížená o provízie pre tých, ktorí tunelovali,“ opísal zamestnanec jednoduchú techniku rozkrádania firmy. Napríklad garáže v bratislavskej Petržalke firma postavila za 18,4 milióna korún, ale investor jej zaplatil len 14 miliónov. „Niektoré zákazky sa neplatili vôbec a nikto proti tomu nič nemal, nikto od nikoho nič nevymáhal.“
Ponurú budúcnosť Priemstavu naznačila už jeho privatizácia. V roku 1995 ho predalo mečiarovské vedenie Fondu národného majetku zamestnaneckej spoločnosti, v ktorej mali hlavné slovo dovtedajší šéfovia. Za polmiliardový podnik si fond vypýtal 205 miliónov. Doteraz zostalo 92 miliónov nesplatených.
Podľa bývalých pracovníkov Priemstavu sa práve privatizáciou začala cesta, na ktorej konci je konkurz a dlhy. Začal stúpať počet stratových zákaziek, firma sa zbavovala svojho majetku, rekreačných zariadení, strojov a zamestnancov, neskôr prestala platiť úvery aj odvody.
V čase privatizácie sa staronovým generálnym riaditeľom stal František Slávik, dnes prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska. Akékoľvek tunelovanie popiera. „Môžem garantovať, že vedenie sa neobohatilo tunelovaním ani o jednu korunu. Môžem dať za to obe ruky do ohňa, aspoň za obdobie, dokedy som bol ja vo firme,“ povedal Slávik, ktorý síce odišiel z firmy, ale v jej priestoroch je stále, pretože tam má kanceláriu jeho zväz.
Jeho bývalí zamestnanci si spomenuli, že figuroval v niekoľkých zvláštnych zákazkách a firmu použil aj pri stavbe vlastného domu. „Nechal si Priemstavom postaviť dom s použitím prototypovej technológie Symek. Ukázalo sa, že prototyp mal chyby a pán riaditeľ stavbu reklamoval. Nakoniec mu Priemstav spravil aj vykurovanie za 560-tisíc,“ hovorí bývalý pracovník.
Slávik oponuje, že má čisté svedomie: „Je bežné, či by mi dom staval Priemstav, alebo niekto iný, že chyby musí opraviť.“ Tvrdí, že za krachom Priemstavu sú vonkajšie podmienky – pokles objednávok, úverová zaťaženosť, nová konkurencia, druhotná platobná neschopnosť. „Nemám nejaké zaťažené svedomie v tomto smere,“ dodal.
Priemstav sa dostal do konkurzu pre 30-miliónový dlh, podľa zamestnancov bez boja. „Mali sme poistku – ubytovňu v Bratislave na Bajkalskej ulici. Lenže manažment ju nepochopiteľne nepredal v čase, keď nás mohla zachrániť,“ spomína exzamestnanec. Stavba, za ktorú dnes ponúkajú záujemcovia 60 miliónov, predali až v čase konkurzu za 12 miliónov. „Ubytovňu so súhlasom konkurzného správcu vyňali z konkurzného konania,“ doplnil zamestnanec. Úlohou konkurzného správcu bolo podnik predať. Správcu Karola Haťapku chcú však veritelia, na čele s Fondom národného majetku, vymeniť. Kedy a ako sa konkurz skončí, pravdepodobne ovplyvní až nový správca.
JURAJ JAVORSKÝ
