BRATISLAVA - Podozrenie z výskytu choroby šialených kráv v Čechách postavilo do pozoru nielen českých, ale aj slovenských mäsospracovateľov, chovateľov, veterinárov i verejnosť.

Česko patrí k našim tradičným dovozcom hovädziny a hovädzieho dobytka. Sme spojení colnou úniou a na dovoz týchto komodít je nulové clo.

Naši mäsospracovatelia dokonca profitujú z toho, že hovädzie mäso do svojich výrobkov nakupujú v Čechách lacnejšie ako od slovenských chovateľov. Potvrdili nám to aj na ministerstve pôdohospodárstva.

„Naši prvovýrobcovia musia pri chove vynaložiť obrovské náklady, najmä na drahé krmivá a zdraženú energiu,“ hovorí Elena Bačkoňová z ministerstva.

„Náklady zďaleka nemajú pokryté cenou. V Česku je to síce podobné, ale pre slovenských spracovateľov to vychádza stále lacnejšie, keď si to dovezú odtiaľ.“

Dôsledky pre nás

Ak by sa podozrenie z nakazenia kravy chorobou BSE v českom chove potvrdilo, malo by to ďalekosiahle dôsledky na náš vzájomný obchod. Ale nielen naň.

Ako štáty úzko späté ekonomicky a donedávna aj spoločnou históriou sa Slovensko a Česko v mnohom posudzujú veľmi podobne.

Rovnako vehementne napríklad obe naše krajiny protestovali po nedávnom zaradení do tretej rizikovej skupiny z pohľadu výskytu BSE.

Obe argumentovali, že táto choroba sa u nás dosiaľ neobjavila. Česko stihlo vyšetriť už niekoľko tisíc vzoriek kráv, Slovensko vo svojom ťažiskovom laboratóriu na Neuroimunologickom ústave SAV dovčera 964.

Na výsledok opakovaného vyšetrenia podozrivého českého zvieraťa z poľnohospodárskeho družstva v Dušejove sa čaká s obrovským napätím. Dnes sa má zverejniť v Prahe.

Aj v prípade pozitívneho nálezu sa však Česi chcú ešte obrátiť na laboratórium v Nemecku, ktoré má s týmto testovaním najväčšie skúsenosti.

„Obavy vyvoláva najmä to, že ide o kravu z domáceho chovu, ktorú nikdy nekŕmili mäsovo-kostnými múčkami. Nesmierne dôležité bude zistiť, ako došlo k nákaze. Ale až po stopercentnom dôkaze, lebo aj v Rakúsku mali podozrenie na BSE, ale napokon sa to nedokázalo,“ zamýšľa sa odborníčka Eva Mitrová. Ako dodala, čerstvé experimenty v zahraničí už potvrdili, že súvislosť medzi ľudským variantom BSE, Creutzfeldovou-Jakobovou chorobou, a chorobou šialených kráv existuje „nado všetky pochybnosti“.

Spotreba a dovoz

Spotreba hovädzieho mäsa na Slovensku začiatkom tohto roka klesla o 30 až 40 percent. Bolo to po tom, ako sa verejnosť dozvedela o odhalení väčších množstiev zvierat nakazených BSE v Európskej únii.

Napriek tomu, že na Slovensku sa výskyt choroby nepotvrdil, časť verejnosti zostala nedôverčivá. Na trhu tak vznikli obrovské prebytky hovädziny - až 10-tisíc ton, čo štát riešil osobitnými dotáciami.

Konečná znížená cena hovädzieho mäsa napokon spôsobila, že mnohí mäsospracovatelia, ktorí inak nakupujú lacnejšie české mäso, uprednostnili slovenské. Potvrdili to aj štatistické údaje - za prvé štyri mesiace tohto roka sa doviezlo na Slovensko o 135 ton českého hovädzieho menej ako v rovnakom období vlani.

Faktom však zostáva, že aj Česko má obrovské hovädzie prebytky a dotáciami (vyššími, ako sú tie naše) sa ho snaží umiestniť na blízkych trhoch.

Podľa informácií colníkov sme len za tento rok odtiaľ doviezli 395 kusov živých hovädzích zvierat, najviac od roku 1995.

Štátna veterinárna správa SR má v súvislosti s podozrením na prvý výskyt BSE v Česku pripravený návrh mimoriadnych veterinárnych opatrení, aby sa choroba nerozšírila aj u nás.

Ak by sa podozrenie vyplnilo, od 10. júna by sa na hovädzí dobytok dovezený z Česka vzťahovali všetky opatrenia, ktoré sú nariadené pre zvieratá z krajín s výskytom BSE.

TÁŇA RUNDESOVÁ