Veľké bitúnky pracujú so zabitými zvieratami podľa prísnejších podmienok, ako má Európska únia. Rizikovejšie by mohli byť malé bitúnky. Poľnohospodári sú však presvedčení, že máme dostatočne prísne opatrenia, aby sa rozšíreniu choroby zabránilo.
„Zatiaľ je dokázané, že sa to prenáša len kŕmením mäsovo-kostnou múčkou, a tou sa na Slovensku kravy nikdy nekŕmili. Len ošípané a hydina, aby mali dostatok živočíšnej bielkoviny. To si len v Anglicku vymysleli kŕmiť hovädzí dobytok aj živočíšnymi krmivami a tak to tam teraz aj vyzerá,“ hovorí Žůrek. V družstve Modrý Dunaj kŕmia svojich 650 kráv len rastlinnými krmivami - senážou a silážou - a podľa úžitkovosti pridávajú kŕmnu zmes vyrobenú v podniku.
Česká krava bola kŕmená mliečnou náhradou s obsahom kafilerického tuku. Žůrek si myslí, že každá prímes zo živočíšnych odpadov môže byť nebezpečná. Podľa prieskumu ústavov živočíšnej výroby si kŕmne zmesi vyrába až deväťdesiat percent chovateľov zvierat. Kedysi dodávali zmesi rôzne firmy, ale často sa stalo, že sa v nich nachádzalo niečo nevhodné.
„Keď sa začali meniť vlastnícke práva, zmenil sa aj vlastník firmy vyrábajúcej kŕmnu zmes. Zvieratá však začali mať zdravotné problémy. Pri rozbore sa zistilo, že zmes bola znečistená, plesnivá a obsahovala iné zložky, aké boli napísané na zložení. Dnes si miešame krmivo sami a vyjde nás to rovnako draho,“ povedal Žůrek. Všetky suroviny určené na kŕmenie dobytka musia mať certifikát na základe veterinárnej kontroly.
Väčšie riziko prenosu choroby z Čiech hrozí dovozom mäsa, ktoré je lacnejšie ako mäso zo slovenských maštalí. „Dotácia výroby mäsa je malá a spracovatelia si vyberú vždy to lacnejšie. Tu je väčšie riziko, že sa k nám dovezie aj nakazené mäso,“ povedal popredseda družstva Svodín. Mäsovo-kostnou múčkou nikdy nekŕmili a veterinárne opatrenia majú podľa neho dostatočne prísne. (maj)
