krajín. Výstava potrvá do 4. novembra, otvorená bude denne okrem utorka od 10.00 h do 19.00 h, vstupné bude 6000 lír.

Dvanásťtisíc metrov štvorcových benátskych záhrad Giardini di Castello a neďalekého Arsenale je pripravených na vzájomné prepojenie vizuálneho umenia, filmu, literatúry, hudby, divadla a aj tanca.

„Je to výstava výtvarného umenia neohraničeného školami, štýlmi a tendenciami,“ vyhlásil pred niekoľkými dňami na berlínskej prezentácii prezident bienále Paolo Baratta. „Chceme dostať na svetlo inú pravdu, pravdu umelcov, bez ktorej by bolo naše poznanie dneška neúplné,“ tvrdí.

Inštalácia vizionára sociálneho umenia Josepha Beuysa Koniec dvadsiateho storočia bude celé bienále otvárať a hlavný kurátor, švajčiarsky kunsthistorik a kritik Harald Szeeman ju umiestnil mimo ostatných národných pavilónov. Koniec dvadsiateho storočia uvádza tému Bienále - ako umenie globálneho veku reaguje na konflikty, ktoré okolo neho zúria: náboženské, etnické, mocenské.

U nás na návšteve

Tento rok bude slovenská expozícia v Benátkach po prvý raz od rozdelenia Česko-Slovenska zlúčená s českou. Spoločná komisia totiž vybrala projekt slovenskej výtvarníčky Ilony Németh a Čecha Jiřího Surůvku s názvom Pozvanie na návštevu - 2001, ktorý pripravila bývalá riaditeľka Považskej galérie v Žiline a neskôr riaditeľka Veľtrhového paláca Katarína Rusnáková.

Ilona Németh pavilón upravila do podoby obytného priestoru. Je to štylizovaná skratka jej vlastného bytu. Môžete doň nazerať z výšky, alebo sa priamo v ňom prechádzať, sadnúť si do kresla a pozerať televíziu, vyzuť sa a pracovať, piť kávu.

Jiří Surůvka je jedným zo stálych nájomníkov tohto bytu. Je všade viditeľný - či v už krátkych filmoch v televízii, ktoré zosmiešňujú svet popkultúry, alebo na počítačových obrazoch na stenách bytu. Návštevy tiež môžu surfovať po internetových stránkach oboch umelcov.

V slonovinovej veži

Kde sa nachádza umenie dneška? - uvažujú najrôznejšie svetové periodiká vždy pred začiatkom bienále. Očividne sa nachádza v Benátkach a ešte v nemeckom Kasseli, na festivale Documenta X.

Francúzsky denník Le Monde nazval benátske bienále Dňami otvorených dverí v slonovinovej veži. Niekde medzi slonovinovú vežu a smetisko situujú súčasné umenie mnohí teoretici. To, čo sa nazýva umením, má obidve tieto podoby: je elitárske a populárne, exkluzívne aj banálne. Predovšetkým sa rozišlo s horizontom večnosti. Súčasné umenie má veľkú slabosť pre médiá okamihu, video a počítačové simulácie, performance a chvíľkové inštalácie. Aj byt, inštalácia Ilony Németh, je priestorom neprestajných zmien.

Kedysi platilo, že filozofovať znamená učiť sa umieraniu a robiť umenie tvoriť kus večnosti, pretože filozofia a umenie sa zaoberali nepominuteľnými vecami. Súčasné umenie je čoraz podozrievavejšie voči všetkému trvalému. „Umenie dostalo nové zákony, keď v roku 1913 Marcel Duchamp postavil na podstavec bicykel, a súčasné umenie vychádza stále z neho,“ uvažuje dnes taliansky denník La Repubblica. „No súčasné práce prekonali Duchampa krátkosťou svojho života.“ Žijú len tak dlho ako scéna k inscenácii, ktorá sa práve skončila. Súčiastky podujatia sa rozložia a ono prestane existovať. Zostane len dokumentácia a výklad.

Tohtoročné bienále je prvé v novom tisícročí. „Dúfam, že uzavrie veľké umelecké diskusie dvadsiateho storočia,“ vyhlásil jeho hlavný kurátor. Marcel Duchamp kedysi položil na podstavec bicykel, terajšie bienále kladie na podstavec celé ľudstvo.

ANDREA PUKOVÁ