Jura patrí k obrovskej armáde detských bezdomovcov, ktorých je v Rusku podľa rôznych odhadov od troch do piatich miliónov. V súčasnosti pomáha Jura pri výstavbe útulku Ostrov nádeje v obci Bužarovo asi 80 kilometrov od Moskvy. Bývalý disident a politický väzeň Alexander Ogorodnikov sa tam totiž pokúša vybudovať domov pre detské trosky, ktoré zbiera po moskovských nádražiach, v podchodoch a v pivniciach. Dáva im jedlo, čisté ošatenie, strechu nad hlavou a snaží sa ich naučiť základným princípom slušnosti.
„Je to veľká bolesť našej krajiny. Tieto deti už videli veľa zla a brutality a my ich chceme zachrániť pre budúcnosť. To sa však vôbec nepáči úradom,“ hovorí.
Ogorodnikov, ktorý si kedysi odsedel deväť rokov za publikovanie náboženskej literatúry a za „protisovietsku agitáciu“ a za ktorého prepustenie sa zasadzovali Andrej Sacharov i bývalá britská premiérka Margaret Thatcherová, založil v Moskve už začiatkom 90. rokov prvú dobročinnú jedáleň pre bezdomovcov, kde sa prichádzali najesť aj hladné deti.
„Nemohol som sa na to pozerať. Nikto ich nechcel. Všetci nimi opovrhovali,“ spomína. Ako predseda Kresťanskodemokratického zväzu Ruska prenajal preto od moskovskej radnice budovu a zriadil v nej útulok pre opustené deti. Ročne tam našlo prístrešok vyše 2000 detí.
Po siedmich rokoch však oň prišiel. Maskovaní policajti dom obsadili, deti vyhodili, dospelých zbili a zatkli. Riaditeľa útulku prepustili len vďaka zásahu zahraničných diplomatov.
„Boli sme jediný neštátny útulok v Moskve, ktorý pôsobil vďaka súkromným zbierkam a humanitárnej pomoci zo zahraničia. Skorumpovaní úradníci z moskovskej radnice sa nás však snažili zlikvidovať. Nezniesli, že z nás nemali žiadny úžitok,“ hovorí Ogorodnikov. „Vyhnali nás a dom označili za architektonickú pamiatku. Potom ho predali podnikateľom a mali z toho obrovský zisk do vlastného vrecka. Vôbec ich nezaujímalo, že stovky detí sa opäť ocitli na ulici.“
V roku 1996 navštívil Ostrov nádeje bývalý americký prezident Bill Clinton, pomoc prichádzala z Nemecka, Švajčiarska, Talianska a ďalších krajín.
„Radnica nemohla zniesť, že jej z tých peňazí nič nepatrilo. Tak sa nás pokúsili zničiť,“ hovorí 52-ročný muž.
Moskovská radnica odôvodnila vypovedanie zmluvy tým, že riaditeľ útulku nedal zverený dom opraviť.
„Náš štát nemá záujem na dobročinnosti. V našej spoločnosti sa kultivuje podozrievavý postoj k chudobným a neúspešným ľuďom. Je hanbou byť chudobným, aj chudobným pomáhať,“ hovorí Ogorodnikov.
Tvrdí, že detských bezdomovcov nevyužívajú len zločinecké mafie, ale aj štátne orgány. Úradníci kšeftujú s bytmi, na ktoré majú nárok deti po odchode z detských domovov, a policajti predávajú deti gangom, ktoré zarábajú na detskej prostitúcii.
Šestnásťročnú Natašu Murtazojevovú našli pracovníci Ostrova nádeje na Kazanskom nádraží v Moskve, keď bola v šiestom mesiaci tehotenstva. Tvár mala plnú hnisajúcich vredov. V nemocnici zistili, že má pokročilé štádium syfilisu. Nakazený bol už aj plod. V útulku sa postarali o jej liečbu.
„Mala som dvanásť rokov, keď ma znásilnil nejaký tučný chlap. Strčila ma pod neho sestra. Rodičov som nikdy nevidela triezvych. Náš byt predali a peniaze prepili. Obaja sa upili k smrti. Ľudské zachádzanie som prvý raz v živote zažila až v útulku,“ rozpráva mladá matka, ktorá sa malej Veroniky nemieni vzdať. Chcela by si nájsť dobrého muža a prácu. Verí, že Ostrov nádeje jej v tom pomôže.
Ogorodnikov tvrdí, že problémy detí a dospievajúcej mládeže nezaujímajú ani pravoslávnu cirkev.
„U nás nie sú také tradície. Ľudia si myslia, že byť veriacim znamená chodiť do kostola a zapáliť sviečku. Milosrdenstvo sa prejavuje hodením mince žobrákovi.“
Aby mohol Ogorodnikov pokračovať v dobročinnosti, presťahoval sa na vidiek. V Bužarove kúpil od miestneho farára dva hektáre pôdy a teraz tam stavia dom pre svojich zverencov. Výstavbu koordinuje nemecký Výbor mládeže a rodiny a čiastočne ju financuje nemecká vláda.
„Musíme však podvádzať úrady, aby sme mohli tým nešťastným malým tvorom pomáhať. Staviame síce útulok, ale v dokladoch píšeme, že je to poľnohospodárska farma. A aj tak nám miestne vedenie hovorí, že urobia všetko, aby nás zničili. Kým Nemci nám pomáhajú, naše úrady sa nás snažia zničiť,“ hovorí Ogorodnikov.
Začiatkom roka sa o problém detských bezdomovcov začal zaujímať dokonca prezident Putin, ktorý poveril úradníkov, aby sa tomuto problému dôsledne venovali. Podľa pracovníkov Ostrova nádeje to však malo práve opačný efekt a vyvolalo to policajné represie proti malým bezdomovcom.
V Bužarove, kde Ogorodnikov buduje nový útulok, je dnes okolo desať malých bezdomovcov. On sám však tvrdí, že „sociálnymi sirotami“ nie sú len bezdomovci z mesta, ale aj deti z dediny, ktoré majú kde bývať len zdanlivo.
„Len desať percent detských bezdomovcov nemá rodičov. Väčšina z nich vyrastá v rodinách alkoholikov a sú sirotami živých rodičov. Naša spoločnosť je však voči tomuto javu úplne ľahostajná.“
(čtk)
