Včerajšia situácia v Banskej Bystrici. FOTO SME – JÁN KROŠLÁK

BRATISLAVA – Slovensko opäť sužujú povodne, ktoré si už podľa odhadov starostov vypýtali nemalé škody. Vláda sa tak bude aj tento rok musieť vyrovnať s nákladmi na ich odstraňovanie. Ako denník SME zistil, vláde zostáva na tieto účely v rozpočte necelých sto miliónov korún.

Na zmiernenie škôd spôsobených povodňami alebo inými živelnými pohromami je určená vládna rezerva. Jej podstatná časť sa však vyčerpá už v prvom polroku. Z rezervy sa často financujú aktivity, ktoré možno len ťažko označiť za neočakávané a mimoriadne udalosti. Opodstatnenosť čerpania týchto peňazí pritom už spochybnil aj Najvyšší kontrolný úrad.

Tento rok vláda rezervu v sume 186,6 milióna korún minula už v prvom štvrťroku. „Je tam ešte pár tisíc korún,“ povedal nemenovaný úradník rezortu financií. Podľa neho je však ešte možné použiť peniaze z takzvanej Všeobecnej pokladničnej správy, ktorá sústreďuje peniaze nezaradené do ostatných kapitol štátneho rozpočtu.

Rezort financií žiadal vyčleniť až 902 miliónov korún. Poslanci však dali prednosť iným účelom a skresali túto sumu na 149,1 milióna korún. Z toho je už 42 miliónov viazaných na „riešenie platových náležitostí ústavných činiteľov,“ pod čím sa skrýva ich finančné vyrovnanie pri výmene garnitúry po septembrových voľbách. Na ministerstve financií tiež hovoria o nejakých „ďalších drobnostiach,“ na ktoré sa už z vyčlenenej sumy čerpalo. Celkovo tak na riešenie živelných pohrôm zostáva menej ako sto miliónov korún. Presnú sumu ministerstvo nechcelo prezradiť, pretože by to mohlo vyvolať zvýšený záujem o tieto peniaze.

Výška doterajších škôd aktuálnych povodní zatiaľ nie je známa. Obec Ľubietová ich odhaduje na 50 miliónov korún, Čierny Balog na štyri milióny. Podľa Dušana Abafyho z Vodohospodárskej sekcie ministerstva pôdohospodárstva sa však tieto odhady môžu líšiť od reality. Ako povedal, ministerstvo získa údaje o škodách v prvom polroku dvadsiateho augusta. O tri dni neskôr majú potom obce doplniť aj škody od konca júna do dvadsiateho augusta. Hlásenia sa potom budú preverovať a ministerstvo ich nakoniec zapracuje do materiálu pre vládu. Ako povedal, vláda má povinnosť uhradiť náklady iba za zabezpečovacie a záchranné práce. Vlani to bolo 57,092 milióna na záchranné práce a 32,110 milióna na zabezpečovacie práce. Príspevky na riešenie samotných škôd pre obce závisia od možností vlády, vlani sa napríklad nerealizovali vôbec.

Prístup vlády k riešeniu dosahov povodní odráža podľa prvého podpredsedu ZMOS-u Milana Mušku jej finančné možnosti. Povodne totiž spôsobujú aj zanedbané vodné toky a tie sú v správe štátu. Okrem toho významná časť tokov nepatrí nikomu. Následky povodní sú z roka na rok horšie a Slovensko preto podľa Mušku potrebuje systémové riešenie. Bez neho bude potreba prostriedkov z rozpočtových rezerv narastať.