BRATISLAVA 13. augusta (SITA) - Európa pod vodou - tejto téme sa venujú všetky denníky. Ako informuje Hospodársky denník, jednotlivé mestské časti Prahy mali včera pripravené vrecia s pieskom. Obyvatelia najohrozenejších oblastí Prahy včera opúšťali svoje
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
domovy. Metropola ČR je zrkadlom toho, čo sa dialo v celej republike. Hladina vody vo všetkých juhočeských riekach a na Morave opäť stúpa. Nové dažde skomplikovali situáciu v povodňami postihnutých oblastiach Dolného Rakúska. Po niekoľko dní trvajúcich dažďoch a záplavách vyhlásili včera v štyroch bavorských okresoch - Traunstein, Rosenheim, Weilheim-Schongau a Passau - najvyšší stupeň povodňovej aktivity. V Taliansku, kde počas víkendu vyčíňali silné búrky a prudké dažde, sa včera situácia čiastočne zlepšila. Z väčšiny územia hlásia slnečné počasie, len na juhu zaznamenali občasné búrky. V ruskej čiernomorskej oblasti postihnutej záplavami by mohli podľa ruských lekárov vypuknúť epidémie, preto tisíce rekreantov čaká povinné očkovanie a na 12 plážach bola s platnosťou do 1. septembra vyhlásená karanténa a zákaz kúpania sa v mori. V okolí mesta Novorossijsk, kde od piatka doteraz našli 58 obetí povodne, panujú horúčavy a teplota vzduchu sa šplhá až k hranici 40 stupňov Celzia. Slovenská diplomacia stojí pred dôležitým rozhodnutím. V otázke Medzinárodného trestného súdu (ICC) bude musieť čoskoro zaujať jasné stanovisko: buď Spojené štáty, alebo Európska únia. Amerika, na rozdiel od Európy, medzinárodný súd na zločiny proti ľudskosti odmieta. Navrhuje preto niektorým krajinám, aj Slovensku, dvojstrannú dohodu o nevydávaní podozrivých amerických občanov medzinárodnému súdu. V skutočnosti však nejde o samotný súd, ale o hru politických signálov. Píše Sme. Ako pokračuje, pred pár dňami USA vyhovelo Rumunsko, čím si pohnevalo Európsku úniu. Rumunsko podľa expertov súhlasilo preto, že dúfa v americkú podporu na summite v Prahe, kde sa rozhodne o jeho prijatí do NATO. Americkú ponuku už dostalo aj slovenské ministerstvo zahraničných vecí, ktoré zatiaľ nevie, ako zareaguje. "Je prirodzené, že Amerika si hľadá spojencov a kandidujúce krajiny sú dobrým objektom na diplomatický nátlak. Ale je to len diplomatická hra,“ uviedol pre denník zahraničnopolitický analytik Alexander Duleba. Podľa Dulebu má Slovensko zostať neutrálne, pretože na summite by nám prípadná podpora pre Američanov aj tak nepomohla. Spoločnosť Tatrasvit Svit-Socks, a. s., Svit, najväčší výrobca a predajca sortimentu pančuchových výrobkov bavlneného a vlneného charakteru v SR, zaznamenala za prvý polrok tohto roka výrobu v objeme 231,72 mil. Sk, čo v naturálnom vyjadrení predstavuje 11,3 mil. párov a kusov výrobkov. Tržby za výrobky a tovar evidovala spoločnosť na úrovni takmer 246 mil. Sk. "Hospodárenie spoločnosti ovplyvnila predovšetkým jej zvýšená medziročná výkonnosť, zvýšenie podielu predaja na export, na domácom trhu zvýšenie podielu predaja pre obchodné reťazce a rast efektivity výroby a predaja," uviedol hovorca spoločnosti Peter Beňo, ktorého citujú Hospodárske noviny. Najväčším obchodným partnerom spoločnosti je od roku 1992 nemecká firma Kunert AG. "Táto spolupráca bola zároveň začiatkom prenikania Tatrasvitu na trhy Európskej únie, kde v súčasnosti spoločnosť umiestňuje rozhodujúci podiel svojej produkcie," dodal Beňo. Slovensko si zlepšilo svoje postavenie z hľadiska priemernej veľkosti bytu medzi európskymi krajinami. Je na tom dokonca oveľa lepšie ako susedné Česko. Uvádza Pravda. Ako však dodáva, napriek tomu sme však na chvoste rebríčka európskych krajín. Podľa minuloročného sčítania ľudu má priemerný byt na Slovensku necelých 84 štvorcových metrov, zatiaľ čo česká rodina sa musí uspokojiť s rozlohou 73 štvorcových metrov. "Slováci zväčšujú celkovú plochu bytov, v ktorých žijú. Oproti situácii pred desiatimi rokmi sa toto číslo zvýšilo takmer o 11 štvorcových metrov," hovorí Marián Horecký zo Štatistického úradu. Plocha bytov je jedným zo základných ukazovateľov kvality bývania, a teda aj životnej úrovne. Tým sme v rebríčku európskych krajín preskočili napríklad Fínsko a Grécko. Napriek tomu však obyvatelia väčšiny európskych krajín žijú vo väčších bytoch. Suverénne najväčšie byty majú Luxemburčania, ktorí žijú v byte s priemernou plochou 118 štvorcových metrov.